Prechodné štádium

Popieranie reality rakoviny môžu vystriedať pocity viny, hnevu, sebaľútosti a úzkosti. Pacienti často premýšľajú nad minulosťou a niekedy hľadajú “príčiny” svojho ochorenia vo svojich predošlých skutkoch, prípadne nadobudnú presvedčenie, že rakovina je “trestom” za skutočné alebo pomyselné “hriechy”. Depresia, myšlienky na samovraždu alebo hádky s blízkymi nie sú nič výnimočné. Smútok zo straty zdravia, práce, bezstarostnosti života, obľúbených aktivít či zabehaného chodu domácnosti a rodiny je pochopiteľný a trvá istý čas, kým človek novú skutočnosť príjme.

Štádium akceptácie

Pacient si začína uvedomovať a prijímať realitu svojho ochorenia a jeho následkov. Niektorí z nich zaujmú “bojovný” prístup, keď vnímajú svoje ochorenie ako niečo, čo musia “poraziť”, nad čím chcú “zvíťaziť”. Pre iných je toto obdobie príležitosťou na prehodnotenie svojho života a osobných hodnôt. Necítia sa ako “obeť” a hľadajú uspokojenie a zmysel v pomoci iným. Dochádza k uvedomeniu, že aj náročné životné situácie prinášajú obohatenie. Pacienti pociťujú vďaku za pomoc, ktorú dostali a intenzívnejšie vnímajú krásu a hĺbku života. Akceptácia ide často ruka v ruke s prijatím toho, čo človek kvôli ochoreniu stratil (napr. energiu, vzhľad, prácu, nezávislosť).

Štádium prípravy

Pre mnohých pacientov je nádorové ochorenie plne liečiteľné a riziko návratu minimálne. Avšak niekedy ochorenie postupuje, alebo sa po čase vráti v podobe vzdialených metastáz. U pacientov, ktorých ochorenie dospelo do nevyliečiteľného štádia a zároveň sa vyčerpali všetky liečebné postupy, nastáva fáza, keď sa blíži neodvratný koniec života. Vtedy hovoríme o tzv. štádiu prípravy. Toto štádium môže priniesť strach zo závislosti na pomoci iných alebo potrebu postarať sa o nedokončené, neuzavreté záležitosti, či už finančné alebo vzťahové. Zachovanie nádeje a zmysluplnosti napriek stratám a utrpeniu, je v tomto štádiu kľúčové a často si vyžaduje prehodnotenie vlastných síl a priorít.