Karcinóm hrubého čreva

Pri diagnóze rakoviny hrubého čreva alebo konečníka zohráva úlohu základné vyšetrenie u lekára pozostávajúce z anamnézy (rozhovoru), fyzikálneho vyšetre-nia a vyšetrenia krvi, zobrazovacích vyšetrení. Všetky tieto vyšetrenia sú v kompetencii praktického lekára.

Na Slovensku sa od 50. roku života raz za dva roky robí v rámci preventívnej prehliadky u praktického lekára aj test na okultné krvácanie (skryté krvácanie) zo stolice. Vo veku od 50 rokov sa raz za desať rokov vykonáva primárna skríningová kolonoskopia. Pri pozitivite testu na okultné krvácanie je dôležité podstúpiť kolonoskopické vyšetrenie ihneď. Toto vyšetrenie umožní vizualizáciu sliznice konečníka a hrubého čreva. V prípade, že sa počas vyšetrenia nájde po-lyp alebo viac polypov sú rovno odstránené (polypektómia). Pri podozrivom nále-ze sa odoberá vzorka tkaniva (biopsia) na histologické vyšetrenie. V prípade pot-vrdenia zhubného nádoru je pacient nasmerovaný k špecialistovi – onkológovi na špecializované pracovisko.

Krvné testy

Krvný obraz a biochemické vyšetrenie – častý je nález anémie (chudokrvnosti) pre trvalé malé straty krvi z krvácajúceho nádora do hrubého čreva alebo konečníka.

Karcinoembryonálny antigén (CEA) – jeho vysoká hladina môže naznačovať, že sa nádor rozšíril do iných častí tela. Nejedná sa však o veľmi spoľahlivý test, keďže len 60% pacientov s metastatickým ochorením má zvýšenú hladinu CEA. Zvýšenie hladiny CEA môže byť spôsobené aj vplyvom iných zdravotných faktorov. Z tohto dôvodu sa hladinu CEA odporúča sledovať počas liečby pacientov (sledovanie efektivity liečby), nie ako skríning kolorektálneho karcinómu.

Zobrazovacie vyšetrenia

Počítačová tomografia (CT) – slúži na určenie veľkosti nádoru a zistenie prípadného rozšírenia ochorenia do pečene, pľúc a iných orgánov.

Magnetická rezonancia (MR) – pomáha v sporných prípadoch v určovaní rozsahu ochorenia. V prípade karcinómu rekta základná zobrazovacia technika.

Sonografia (USG) – endorektálna sonografia sa používa na zistenie hĺby rozšítrenia karcinómu rekta, pomáha v plánovaní liečby. V súčasnosti však do popredia vystupu-je vyšetrenie magnetickou rezonanciou.

PET-CT (pozitrónová emisná tomografia) – bežne sa nepoužíva, nemá vysokú pridanú hodnotu v diagnostike kolorektálneho karcinómu.

Kolonoskopia – je najdôležitejším vyšetrením, umožňuje prezrieť konečník a hrubé črevo. Vyšetrenie je možné realizovať pod sedáciou ev. v celkovej anestéze. Ak sa týmto vyšetrením identifikuje kolorektálny karcinóm, kompletná diagnostika s popisom miesta a rozsahu ochorenia je možná až po chirurgickom odstránení nádoru.

Biopsia – odber materiálu počas kolonoskopie resp. chirurgického výkonu, ktorý definitívne určí diagnózu kolorektálneho karcinómu.

Molekulárne testovanie nádoru – použitie špeciálnych testov, ktoré identifikujú gény, proteíny a iné pre nádor špecifické faktory. Výsledky testov pomáhajú určiť možnosti liečby.

Proteíny opravy chybného párovania báz (mismatch reparačné proteíny) – každý kolorektálny karcinóm by mal byť testovaný na prítomnosť chybného opravného systému na párovanie báz (mimatch repair defect – dMMR) z dôvodu vyhľadávania Lynchovho syndrómu. Zároveň sa využíva aj pre zváženie aplikácie imunoterapie u pacientov s metastatickým ochorením. Tento test sa robí špecifickým farbením tka-niva získaného biopsiou alebo operáciou, prípadne vyšetrením mikrosatelitovej ne-stability (microsatellite instability – MSI).