Len si preboha nič negooglite!

Len si nič negúglite - tak niekedy znie rada lekára pacientovi pri odchode z ambulancie. Bez ohľadu na to, ako dobre mienená rada to môže byť, a ak sa aj naozaj rozhodnete, že na internete si o svojej chorobe nebudete nič aktívne hľadať, tento vám to (najmä cez články zdieľané na sociálnych sieťach) ochotne „vyhľadá“ a ponúkne sám, napríklad cez vašich virtuálnych priateľov, a vyhrané nemusíte mať ani vtedy, ak ste zarytým odporcom „internetov“.

Stále existuje vysoká šanca, že dobre mienené rady a odporúčania, čo (ne)robiť, dostanete aspoň „per huba“ od svojho okolia. Tak či onak je pacient skôr či neskôr, na internete či v reálnom živote, konfrontovaný s rôznymi, často protichodnými informáciami o svojom zdravotnom stave a liečbe, prípadne mu (v rámci zákona schválnosti) otázky na lekára napadnú až doma, takže zablúdi aj na ten „diabolský“ internet.

Nižšie sa môžete dozvedieť, aké sú plusy a mínusy vyhľadávania informácií na internete, kde a ako hľadať dôveryhodné informácie o svojej chorobe a nenechať sa oklamať.

Dobrý sluha, zlý pán

Na internete je naozaj všetko – od pravdivých a overených informácií, cez neúplné, pozmenené a zavádzajúce informácie, manipulácie, dezinformácie až po vyslovené klamstvá. Tak ako je internet zdrojom užitočných informácií, rovnako je aj zdrojom neoverených informácií, poloprávd až vyslovených hlúpostí. Nie je tomu inak ani v prípade rakoviny. Na internete si môžete vyhľadať fakty o konkrétnych druhoch rakoviny, o ich príznakoch, diagnostike, vyšetreniach, liečbe, zvládaní vedľajších účinkov, o výskume, štúdiách, klinických skúšaniach, nových liekoch, podporných skupinách a pacientskych združeniach, psychologickej pomoci, či o možnej sociálnej či finančnej pomoci. Spravidla tam dokonca môžete nájsť aj informácie od vášho zdravotníckeho zariadenia, ktoré navštevujete, o lekároch, a podobne. Ak ovládate aj cudzie jazyky, najmä angličtinu, osvedčených zdrojov je množstvo a môžete si dohľadať medzinárodné štandardy (tzv. guidelines), medzinárodné klinické skúšania a štúdie, užitočné informácie z podporných skupín a tak ďalej.

Na druhej strane keďže na internete môže s rôznymi (a nielen dobrými) pohnútkami publikovať ktokoľvek čokoľvek a už dávno neplatí „co je psáno, to je dáno“, môžete sa namiesto overených faktov stretnúť aj s názormi, osobnými skúsenosťami, odporúčaniami, predajnými a reklamno-marketingovými informáciami, ktoré nie sú vedecky podložené, prípadne sú dokonca škodlivé. Pritom články nemusia priamo klamať, stačí že niečo pozmenia, doplnia, zamlčia, zastrú skutočný problém, preložia to niekoľkými manipulačnými technikami a logickými chybami a šikovne využijú napríklad sklamanie ľudí z oficiálnych autorít, ťažkú životnú situáciu či emócie. Sociálne média sú lacným a jednoduchým spôsobom šírenia informácií, a čím chytľavejší nadpis, tým viac ľudí článok zdieľa, najmä keď veľa ľudí číta len nadpisy. Informácia sa rýchlo šíri po svete, takže sa môže sa zdať, že predtým to tu ešte nebolo. Nikto nie je voči tomuto úplne imúnny a každý sa môže nechať nachytať. Médiá vždy mali nesmiernu moc ovplyvňovať názory ľudí a dnes prechádzajú takým búrlivým vývojom, že sa treba mať dvakrát tak na pozore a k informáciám pristupovať opatrne a so zdravou skepsou, ak nechceme, aby nás niekto nepekne dobehol. Koniec koncov, je to v podstate to isté ako pri šmejdoch, až na to, že nemusí ísť „len“ o zbytočné hrnce a vyhodené peniaze, ale niekedy dokonca o život.

Rakovina nie je výnimkou – veci sú vlastne veľmi jednoduché, dozvedáme sa od dnešných odborníkov na všetko – všetky druhy rakoviny (aj keď sú ich stovky) liečia viac či menej bežné prípravky, potraviny či diéty, prípadne jeden zázračný liek (za nejaký-ten bakšiš, samozrejme), nehovoriac už o tom, že liečba už existuje, len nám ju farma firmy, lekári a vlády (v zmysle hesla všetci proti nám) zamlčiavajú, aby na nás zarobili, zatiaľ čo nás potichu úmyselne zabíjajú toxickou liečbou a zbytočnými škodlivými vyšetreniami, či si dokonca za ňu môžeme sami, lebo sme nemysleli dostatočne pozitívne, nežili dosť zdravo a podobne. Medzi ďalšie bežne rozšírené mýty, polopravdy alebo vedecky nepodložené tvrdenia* o rakovine patrí aj to, že je rozsudkom smrti a koncom aktívneho života, je nákazlivá, vždy bolí, predtým neexistovala, pozitívne naladení a zdravo žijúci ľudia ju nedostanú alebo sa vyliečia (a opačne), ľudia s pozitívnou rodinnou anamnézou ju dostanú a tí bez histórie rakoviny v rodine ju nedostanú, v jej liečbe nie je žiadny pokrok, viac ľudí zomrie na liečbu ako na rakovinu samotnú, je to huba (pleseň), šíri sa chirurgickou intervenciou (operácia, biopsia a pod.) a vzduchom, je dôsledkom prekyslenia organizmu, sóda bikarbóna je všeliek, spôsobujú ju mobily, elektrické vedenie, farba na vlasy, antiperspiranty a deodoranty, tesné spodné oblečenie, stres, GMO aj mamografia, na mamografiu sa neoplatí chodiť (stačí chodiť na iné vyšetrenia), lebo rakovinu neodhalí, resp. naopak má falošne pozitívne výsledky a rakovina zmizne medzičasom sama, prípadne na ňu stačí chodiť v prípade zlej rodinnej anamnézy, a zaručene ju vyliečia protirakovinové diéty (napr. s vylúčením prirodzených cukrov či umelých sladidiel zo stravy, ketogénna diéta a iné), pitie džúsov, rastlinné, vitamínové, minerálne, výživové doplnky či potraviny, ako aj vybrané duchovné metódy a prístupy.

Dôveruj, ale preveruj – najmä ak ťaháš za kratší koniec

Keď vám diagnostikujú vážne ochorenie, ktorým rakovina nepochybne je, vy aj vaše okolie sa ocitáte v mimoriadne zraniteľnej situácii. Zrazu čelíte zdanlivo až neprekonateľným výzvam a pocitom – neskutočný strach, šok, zúfalstvo, hnev, beznádej, pocit bezprostredného ohrozenia života a úplne iná realita, v ktorej vás rýchlo čakajú kľúčové rozhodnutia. Výber a absolvovanie náročnej liečby a liekov, pričom lekársku fakultu s atestáciou v odbore onkológia už absolvovať nestíhate, takže zvyčajne väčšine toho, čo sa dozvedáte, ani nerozumiete. Často vás neminú ani zásadné zmeny v osobnom, rodinnom, spoločenskom, partnerskom aj pracovnom živote, v tesnom závese s ekonomicko-sociálnymi (ne)istotami, až sa nestíhate čudovať, čo všetko a ako rýchlo sa okolo vás deje. Môžete sa cítiť ako Alenka v ríši divov, až na to, že ste nepadli do králičej nory a nie je to rozprávka ani zlý sen, z ktorého sa ráno prebudíte, a pritom by ste prijali všetko, aj dohodu s čertom-diablom, aby boli veci ako predtým, aby ste sa uzdravili a aby ste sa vyhli rezaniu (operácii), spáleniu (rádioterapii) či a najmä otrave – chemoterapii, pod ktorou si človek predstavuje nekonečné vracanie, holú hlavu a smrť. Tak keď vám v takejto hraničnej životnej situácii niekto (v dobrom či inom úmysle) ponúkne takú lákavú možnosť akou je „prírodná“, netoxická liečba, ktorá vraj niekomu aj zabrala, nebodaj ju propaguje nejaký-ten vedec, lekár, známa osobnosť či dobrý priateľ, alebo vám niekto iný vysvetlí, že existujú aj príjemnejšie vyšetrenia bez čakania a vedľajších účinkov, kto by tomu nechcel veriť. Pre človeka, ktorý robí životne dôležité rozhodnutia, stojí za to, pristupovať k informáciám obozretne.* Ako však dokáže laik rozlíšiť podložené informácie a objektívne fakty od osobných názorov, domnienok a lží?

Ako nenaletieť – to tu už nikto nič negarantuje?

Liečba rakoviny sa čoraz viac polarizuje na klasickú a alternatívnu, pričom hlavné nebezpečenstvo alternatívnej medicíny tkvie v tom, že pacient odmietne, resp. oddiali klasickú liečbu, až kým nie je neskoro. Niektorí pacienti sa rozhodujú pre súbeh doplnkových postupov s klasickou medicínou (tzv. komplementárna, integratívna medicína) – niektoré doplnky, masáže, joga, akupunktúra, spolu s klasickou liečbou, môžu byť pre niektorých pacientov v poriadku (https://www.medscape.com/viewarticle/898308; http://ascopubs.org/doi/full/10.1200/JCO.2018.79.2721), no aj tu je potrebná opatrnosť a poradiť s lekárom kvôli možným interakciám, resp. kontraindikáciám. Stále platí, že aj keď ide vždy o osobné rozhodnutie každého pacienta, do ktorého môžu vstupovať rôzne osobné životné postoje a presvedčenia, malo by vychádzať z podložených faktov. Aj keď orientácia v spleti informácií môže byť náročná, pomocou niekoľkých zásad môžete podstatne znížiť riziko, že sa necháte nachytať:

  • Konzultujte svoj problém primárne s odborníkom v danej oblasti, v tomto prípade teda s lekárom, prípadne viacerými lekármi, nenahrádzajte lekárske informácie informáciami z internetu, sociálnych médií ani od iných ľudí či spolupacientov
  • Ak už si vyhľadávate informácie, robte tak na dôveryhodných internetových stránkach a sociálnych médiách
  • Používajte sedliacky rozum a overujte si informácie – najmä tie, ktoré znejú nedôveryhodne, fantasticky, či sú z neznámych alebo pochybných zdrojov, a to aj pomocou niektorých z nasledujúcich otázok:

Čo všetko možno vziať do úvahy pri overovaní hodnovernosti informácií

Nadpis článku
  • Aký jazyk sa používa – emocionálne zafarbený, expresívny, bulvárny, šokujúci? (napr. zázračný liek na rakovinu, najnovšia štúdia odhaľuje – takto nás klamú!, tento jednoduchý recept vám zachráni život, táto staroveká tajná prísada vylieči všetky vaše choroby)
  • Prečítal som si viac ako len nadpis článku? Som si istý dôveryhodnosťou článku, ktorý chcem zdieľať len podľa nadpisu?
Dátum článku
  • Ako starý je zdroj, na ktorý sa odvoláva článok? Ide naozaj o najnovšiu štúdiu, aktuálne poznatky? Nie sú k dispozícii už novšie informácie, resp. nie sú tieto informácie už vyvrátené? (je možné si tieto informácie overiť inde na internete)
  • Ako často sú informácie na stránke aktualizované? (vývoj ide nezadržateľne vopred, kedysi aktuálne informácie dnes už nemusia platiť)
  • Nejde o opakované, staré recyklované mýty, ktoré na internete kolujú už roky? (je možné si tieto informácie overiť inde na internete)
Zdroj informácie (webová stránka, autor, štúdia)
  • Na akom webe je informácia publikovaná, resp. aký zdroj na sociálnych sieťach ju zdieľa? Je to zdoj známy zdieľaním pochybných informácií (pozri konšpirátori.sk) alebo ide o seriózne zdroje? Je známe, kto stojí za týmto webom/médiom, kto ich platí a prečo? (niektoré zahraničné stránky možno rozlišovať aj podľa koncoviek webových adries napr. edu (univerzity), .org (neziskovka), .gov (vládny zdroj, napr. ministerstvo), .com / .biz (komerčné stránky), dokonca možno rozlíšiť aj krajinu pôvodu podľa úplne posledných dvoch písmeniek, napr.gov.uk – UK/Británia, gov.sk – SR)
  • Kto je autorom informácie, resp. článku? Garantuje, resp. stráži niekto odbornosť stránky? Je autor anonymný alebo je možné si dohľadať, o koho ide, čo a pre koho píše, príp. zdieľa? Ak je to odborník v danej oblasti, aké má skúsenosti? Žije ešte? Ak propaguje svoj liek, vyliečil sa ním? Ak je to organizácia, je to obchodná spoločnosť, orgán štátnej alebo verejnej správy, univerzita, nemocnica, výskumné centrum, nezisková organizácia, pacientske združenie? Sú to odborníci v danej problematike? (tieto informácie možno zvyčajne nájsť v časti stránky O nás, Kto sme, Čo robíme, Náš cieľ, Naše činnosti atď).
  • Uvádza autor článku objektívne zdroje informácií (napr. štúdie) alebo v článku sprostredkuje svoje vlastné názory a odporúčania?
  • Je článok, resp. médium, v ktorom sa článok publikuje, jednostranne orientované alebo ponúka rôzne pohľady na vec? (napr. zlá klasická medicína – dobrá alternatívna medicína, pozitívne svedectvá alternatívne liečených pacientov – negatívne svedectvá klasicky liečených pacientov). Ak mi článok prezentuje napríklad len pozitíva nejakej liečby / liekov, aké sú ich negatíva (dá sa dohľadať inde na internete) a prečo o nich článok mlčí?
Cieľ článku
  • Aký je cieľ webovej stránky, ktorá informáciu publikuje? Koho alebo čo článok propaguje? Je na stránke reklama na (zázračné) produkty? Je článok písaný bulvárne, obchodne (komerčne) alebo populárno náučne – je teda jeho cieľom vzdelávať alebo šokovať, prípadne predávať či zarábať na reklame? Sú články komerčne ladené či sponzorované? (aj komerčné články môžu prezentovať pravdivé informácie – treba si však byť vedomý, že ich cieľ je predaj/kúpa alebo reklama na ich stránke, s čím rastie aj riziko prezentovania jednostranných, tendenčných informácií, ktoré podporujú predaj, preto je vhodné si tieto informácie overiť aj na iných, nekomerčných stránkach; informácie, ktoré sprostredkujú univerzity, nemocnice, neziskovky, výskumné centrá, majú za cieľ zvyčajne informovať, vzdelávať, takže toto riziko je nižšie (nemusí byť však nulové – aj neziskové organizácie môžu mať na svojich stránkach reklamu, resp. ich môže financovať nejaká spoločnosť – kľúčom k dôveryhodnosti je transparentnosť)
  • Prečo autor článok napísal? Nemanipuluje so mnou? K čomu ma nabáda a prečo? Ako mi to môže pomôcť? Rozumiem tomu, čo článok hovorí?
Použité dôkazy
  • Ide o vedecky podložené informácie, fakty (objektívne informácie), alebo o názory a osobné skúsenosti autora či iných jednotlivcov (subjektívne informácie), často nabité emóciami a osobnými príbehmi? (emócie sú zaujímavejšie na čítanie ako „suché“ fakty, no osobné skúsenosti jednotlivcov, nemusia sa platiť na vás, vašu situáciu, chorobu, jej podtyp a štádium, príp. iné choroby, ktoré máte, či lieky, ktoré užívate, a ich hodnovernosť nemožno porovnávať so štúdiami, ktoré sa robia na skupinách ľudí a podľa presnej metodiky, aby bolo možno overiť ich presnosť a vyvodiť z nich objektívne závery – nie subjektívne názory).
  • Ak sa článok odvoláva na určité zdroje, sú v jazyku, ktorému rozumiem, alebo musím autorovi článku len veriť?
  • Ak mám možnosť pozrieť si, čo sa píše v odkazovanej štúdii, nevynecháva z nej autor podstatné informácie, nedopĺňa doň svoje informácie a robí správne (logické) závery? (napr. ak fajčiar nedostane rakovinu pľúc, znamená to, že fajčenie neškodí, resp. ak nefajčiar dostane rakovinu, znamená to, že sa neoplatí nefajčiť a žiť zdravo?)
  • Ak sa autor odvoláva na pozitívne alebo negatívne skúsenosti alternatívne či klasicky liečených pacientov, aké objektívne informácie vieme o týchto ľuďoch? Poznáme východzí stav ich ochorenia – druh, štádium, stupeň, predchádzajúcu či následnú liečbu, to či ešte žijú ešte a či boli vôbec chorí? Vieme, aký bol pomer (zázračne) vyliečených ľudí z celej množiny? (ak sa vyliečil jeden a ostatných 99 nie, je to 1% úspech). Ako je preukázané, že sa vyliečil práve vďaka týmto liekom? (ak ma bolí hlava, dám si čokoládu a hlava ma prestane bolieť, je alebo nie je to zásluhou čokolády?)
  • Uvádzajú sa príbehy ľudí, u ktorých boli úžasné výsledky bez jasných vedeckých údajov?
Diskusia pod článkom
  • Je možné pod článkom diskutovať (napísať svoje postrehy, otázky, komentáre, dať spätnú väzbu)? Sú diskutujúci reálni? Sú komentáre jednostranne (príp. dokonca nepriateľsky) ladené?
  • Ak pridáte komentár, v ktorom nesúhlasíte s autorom článku, je tento zverejnený, nie je neskôr zmazaný?
Ďalšie otázky na zamyslenie
  • Ide o produkt, ktorý je dostupný len z jedného zdroja / u jedného predajcu?
  • Je možné, aby účinný liek/liečba nemali žiadne vedľajšie účinky?
  • Uvádza sa garancia vrátenia peňazí? (môže to byť ťažšie, ako by ste si mysleli, príp. nemožné)
  • Chýba názov spoločnosti a jej kontaktné údaje (nemusí existovať, resp. existuje v zahraničí a spravuje sa zákonmi inej krajiny)?
  • Ak si stránka od vás žiada osobné údaje, prečo to robí? Je ich vysvetlenie, prečo požadujú takúto informáciu, logické? (napr. prečo treba zadať číslo vašej kreditnej karty, aby ste mohli pokračovať ďalej v prehliadaní informácií na stránke o rakovine?).
  • Je možné, aby existoval jeden liek na všetky choroby / druhy rakoviny?
  • Ako môže byť liek na rakovinu jednoduchý, ak to nie je jedna jednoduchá choroba?
  • Ak to je jedna jednoduchá choroba, prečo ešte rakovina existuje?
  • Ak by bol liek na rakovinu známy, aký záujem by mal niekto na tom, aby ho tajil, a prečo by, naopak, na ňom nechcel zarobiť?
  • Naozaj sú všetci lekári a vedci takí bezcharakterní, že poznajú jednoduchú, efektívnu a netoxickú liečbu, ale nepoužívajú ju?
  • Ak by niekto celosvetovo tajil liek na rakovinu, aké veľké úsilie a koľko ľudí, organizácií a inštitúcií by to vyžadovalo?

Kategórie:dezinformácie

Stanka Bošiaková