Hoci sa človek v počiatkoch nádorového ochorenia nemusí cítiť chorý, v organizme už vtedy prebiehajú procesy, ktoré človek nevníma, ale môžu spôsobovať úbytok na váhe. Samotný nádor produkuje tzv. prozápalové cytokíny – látky, ktoré spôsobujú subklinický zápal, v dôsledku čoho pacient môže chudnúť. V tele sa mení metabolizmus živín. Organizmus má zvýšené nároky na bielkoviny. Ak nezabezpečíme zvýšený prísun bielkovín v potrave, siahne po vlastnej svalovej hmote. Aj takzvaný bazálny metabolizmus môže byť počas nádorového ochorenia zvýšený – telo v pokoji spotrebúva viac energie v porovnaní so zdravými ľuďmi. V dôsledku týchto procesov dochádza nielen ku chudnutiu, ale neraz aj k strate svalovej hmoty. Úbytok na váhe sa pritom môže týkať nádorov v oblasti tráviaceho traktu, ale aj iných onkologických diagnóz, ktoré nemajú zjavný súvis s trávením. Príkladom sú aj lymfómy, ktoré môžu spôsobiť výrazné chudnutie až stav malnutrície (čiže podvýživy).

Ak pacienti chudnú už v čase diagnostiky a čaká ich liečba, dá sa predpokladať, že chudnutie bude progredovať (postupovať). Príjem stravy môže byť nepravidelný alebo obmedzený – v čase operácie alebo liečby a to z dôvodu: predoperačnej prípravy, vynechávania jedál, nechutenstva, nevoľnosti, zmeny apetítu, prípadne sa pacienti pri chemoterapii môžu stretnúť s averziou voči jedlám a zmenami chute. Nechutenstvo môže byť spôsobované samotným ochoreniím, ale aj nežiaducimi účinkami protinádorovej liečby.

V prvom rade treba zabrániť prehlbovaniu chudnutia, teda minimálne stabilizovať telesnú hmotnosť. Nutričný odborník spolu s lekárom v takom prípade odporučia pacientovi tzv. výživnú stravu/diétu. Jej súčasťou je pravidelný každodenný prísun všetkých skupín potravín, a teda mliečnych výrobkov (tvaroh, jogurt, smotana, tvrdý syr, termix), mäsa (všetky druhy mäsa, ryby), vajec (1-2 kusy denne), celozrnného pečiva, ale aj príloh ako zemiaky, ryža, cestoviny. Samozrejmý je každodenný prísun zeleniny a ovocia. Dva- až trikrát do týždňa je vhodné zaradiť do jedál strukoviny, ak ich človek dobre toleruje.

Ak pacient chudne, je vhodné zaradiť jedlá bohaté na bielkoviny a energiu.

Ide o potraviny, ktoré obsahujú väčšie množstvo energie a živín v relatívne malom objeme. Praktické sú pre pacientov, ktorí majú obmedzený príjem stravy, napríklad zvládnu zjesť len malé množstvá, alebo rapídne chudnú. Takéto potraviny treba zaradiť a pridávať do jedál vo zvýšenom množstve: maslo, margaríny, oleje (vhodné sú do polievok, omáčok, hotových jedál, zeleninových šalátov), ďalej smotana, šľahačka, tvaroh, plnotučné mlieko, tvrdé syry (jesť vo forme: kakaa, pudingov, múčnikov, pridávať do nátierok, ovocných pohárov, syr postrúhať na šalát, do polievok alebo samotný zajedať). Vysokoenergetické potraviny sú aj džem, med, oriešky, orieškové maslá, sušené ovocie, múčniky (aj keksíky, kvalitné čokolády) – to sú všetko potraviny, ktoré bývajú dobre tolerované a pacient ich môže pre spestrenie zaradiť do jedálnička.

Všetci pacienti, ktorí chudnú a strácajú svalovú hmotu, majú vysokú spotrebu bielkovín. Preto je potrebné organizmu zabezpečiť príjem stravy bohatej na bielkoviny, v opačnom prípade si organizmus môže zvýšený nárok kompenzovať z vlastnej svalovej hmoty. Úbytok svalovej hmoty znamená chradnutie. Preto by onkologický pacient mal denne jesť mäso, ryby, mliečne výrobky (najmä tvrdé syry a tvaroh, sušené mlieko, jogurty), vajcia. Bielkoviny obsahujú aj strukoviny, sója, tofu či tempeh. Pacient, ktorý nezvláda skonzumovať potrebné množstvo jedla za deň, by mal uprednostniť v stravovaní práve jedlá bohaté na energiu a bielkoviny a konzumovať ich prednostne. K udržaniu svalovej hmoty je vhodné aj pravidelné cvičenie podľa momentálnych možností (napríklad drepy, cvičenie na posilnenie rúk aj v sede).

Pre laika môže znieť zvláštne odporučenie jesť viac mäsa a mliečnych výrobkov či sladkých energetických jedál (dokonca prioritne pred zeleninou a ovocím).

Človek má možnosť sa zdravo stravovať celý život a keď príde onkologické ochorenie, zrazu začne prirodzene myslieť na racionálnu stravu aj ten, kto sa predtým zdravo nestravoval. Pritom je to obdobie, kedy by to nemala byť priorita. Pacienti to môžu odložiť na obdobie po liečbe. Počas liečby dochádza často k vysileniu organizmu a k obmedzeniu príjmu stravy aj z dôvodu absolvovania operácií, rôznych vyšetrení, kedy pacienti musia lačnieť. Takže sa odporúča, aby sa pacienti v strave zamerali aj na vysoko energetické potraviny – tučnejšie syry, tvaroh. V tom bode je rozhodujúce, aby mohli podstúpiť liečbu, aby nemuseli odkladať terapiu na ďalšie obdobie, aby mali obranyschopnosť a energiu. Môžu si uprednostňovaním napríklad vegetariánskej či vegánskej stravy oveľa viac uškodiť. Ak pacienti nežiaduco chudnú, hrozí, že stratia možnosť dosiahnuť remisiu alebo sa vyskytnú komplikácie. (Kompletná remisia je stav, kedy sa zobrazovacími a inými vyšetreniami nepodarí dokázať prítomnosť ochorenia, ochorenie teda úplne vymizlo.)

Jesť častejšie a menšie porcie (6-8x denne). Jednorazové prejedenie môže viesť k nevoľnostiam.

Jesť vždy, keď pacient pociťuje chuť a hlad (aj večer).

Nesiliť sa do jedla a dohnať výpadky v strave, keď sa pacientovi uľaví.

Zaviesť do režimu bohaté raňajky.

Vyvarovať sa zbytočného vynechávania jedla počas dňa. (Niekoľkohodinový výpadok v príjme stravy pacient s podvýživou ťažko doháňa. Preto je vhodné mať zásoby jedla a nápojov napr. v čakárni u lekára či pobyte mimo domu.)

Účinne tlmiť nežiaduce účinky liečby a ochorenia liekmi podľa odporúčaní lekára.

Snaha zachovať si duševnú a fyzickú aktivitu pomáha zvyšovaniu príjmu stravy. Dbať na atraktívnosť a pestrosť jedál, príjemné prostredie a milú spoločnosť pri stravovaní.

Sledovať svoju hmotnosť a na ťažkosti okamžite upozorniť lekára.