- Symptómy a príznaky
- Rizikové faktory
- Diagnóza
- Štádiá
- Typy liečby
- Remisia a rekurencia
- Ilustrácia
- Štatistiky
Symptómy a príznaky
- Nebolestivá hrčka, alebo opuch semenníka. Pri včasnom odhalení môže nádor dosahovať rozmerov korálky, či hrášku. V neskorších štádiách jeho veľkosť narastá a môže dosiahnuť aj rozmery viac ako 10 cm, ak muž ignoruje svoje ťažkosti a nenavštívi lekára.
- Bolesť, stuhnutosť s alebo bez opuchu semenníka.
- Tupá bolesť v spodnej časti brucha, či v slabinách.
- Náhle zmnoženie tekutiny v semenníku.
- Citlivosť a rast prsníkov. Zriedkavý príznak - niektoré nádory produkujú hormóny zapríčiňujúce citlivosť a rast prsníkov, tento stav nazývame gynekomastia.
- Bolesti krížov, sťažené dýchanie, bolesť na hrudníku, kašeľ a vykašlanie krvi či krvavých hlienov môžu byť príznakom neskorého štádia rakoviny semenníkov.
- Trombóza žíl dolných končatín - vzniká keď krvná zrazenina upchá žilu, prejavuje sa to opuchom jednej alebo oboch dolných končatín. Krvná zrazenina môže vycestovať až do pľúc kde sa prejaví dýchavičnosťou - pľúcna embólia. U niektorých mužov môže byť vznik trombózy jediným prejavom nádoru semenníku.
Rizikové faktory
Za rizikový faktor sa považuje čokoľvek zvyšujúce šancu vzniku nádorového ochorenia. Rizikové faktory síce ovplyvňujú rozvoj ochorenia, to však neznamená že všetky aj karcinóm priamo zapríčiňujú - niektorí ľudia napriek vplyvu viacerých rizikových faktorov prežijú svoj život bez rakoviny, naopak iní aj keď bez dosahu rizikových faktorov rakovinu dostanú.
Nižšie uvedené rizikové faktory sa podieľajú na zvýšení pravdepodobnosti rozvoja rakoviny semenníkov:
Vek. Viac než polovica mužských nádorových ochorení sa diagnostikuje medzi 20. až 45. rokom života. Napriek tomu sa rakovina semenníkov môže vyskytnúť v ktoromkoľvek veku, preto je dôležité pri podozrení na dané ochorenie vyhľadať lekára.
Kryptorchizmus. Kryptorchizmus je pojem pre nezostúpený semenník/nezostúpené semenníky, ktoré pred narodením počas vnútromaternicového vývoja nezostúpili do miešku. Riziko vzniku rakoviny sa zníži, ak sa stav operačne upraví pred dosiahnutím puberty. Niektorí lekári odporúčajú podstúpiť zákrok medzi 6 - 15 mesiacmi veku chlapca, aby sa znížilo riziko neplodnosti. Keďže sa kryptorchizmus rieši väčšinou vo veľmi mladom veku, muži si nemusia byť vedomí, že aj oni podstúpili operáciu.
Rodinná anamnéza. Muž, u ktorého sa v blízkej rodine vyskytla rakovina semenníkov je vo zvýšenom riziku. Ak mal rakovinu semenníkov jeho otec, muž má 8-10 násobné riziko vzniku. Ak mal rakovinu semenníkov jeho brat, má asi 6 násobné riziko vzniku rakoviny semenníkov oproti mužom, ktorí v rodine rakovinu smenníkov nemali.
Osobná anamnéza. Muži s rakovinou 1 semenníka majú zvýšené riziko rozvoja rakoviny aj v druhom semenníku - zo 100 mužov s ochorením semenníku sa u 2 rozvinie ochorenie aj v druhom semenníku.
Ako prvý znak nádorov semenníkov je zvyčajne zväčšený semenník, prípadne malá hrčka, či menšia tuhá oblasť. Zmeny môžu byť sprevádzané bolestivosťou, či zvýšenou citlivosťou semenníka. Akékoľvek príznaky z vyššie spomenutých by mali byť čo najskôr prekonzultované a vyšetrené lekárom. Iné prejavy rakoviny semenníkov sa najčastejšie prejavia až keď ochorenie metastázuje do iných oblastí v tele.
Diagnóza
Ultrazvuk.
Od určitej veľkosti je nádor zobraziteľný počas ultrazvukového vyšetrenia, ktorým je možné stanoviť presné rozmery, umiestnenie a charakter ložiska. Solídny nádor vo vnútri semenníka je s najvyššou pravdepodobnosťou rakovinového pôvodu. Ak sa počas vyšetrenia nájde ložisko s podozrením na rakovinu, odoberie sa krv na ďalšie testy. Výsledky testov môžu viesť až k definitívnemu odstráneniu postihnutého semenníka.
Krvné testy/nádorové markery.
Nádorové markery u testikulárnych nádorov sú látky produkované rakovinovými bunkami a ich hladiny sú u ľudí s rakovinou semenníkov často nadmerne zvýšené.
Hladina nádorových markerov v sére sa zisťuje pred orchiektómiou (operačné odstránenie semenníku). V prípade rakoviny semenníkov, hladiny markerov v sére určujú štádium (staging) nádorového rastu a či sa jedná o seminómový typ nádoru.
- Pri diagnostike a plánovaní liečby sa sledujú nasledovné markery:
- Alfa-fetoproteín (AFP) býva zvýšený pri väčšine neseminómov. Pri seminómoch sa netvorí, čiže pri zvýšení hodnoty hladiny AFP je jasné, že sa nemôže jednať o čisto seminómový nádor.
- Beta-choriogonadotropín (beta-hCG) môže byť zvýšený pri oboch typoch nádorov seminómoch aj neseminómoch.
Vysoké hladiny týchto nádorových markerov môžu znamenať rakovinu semenníkov, ale aj iný typ rakoviny. Mierne zvýšená hladina nádorových markerov môže byť bez prítomnosti rakoviny a naopak.
Iné nádorové markery pre rakovinu semenníkov môžu byť:
- Laktát-dehydrogenáza (LDH) neslúži ako marker na prítomnosť samotnej rakoviny, ide o marker nešpecifický.
Orchiektómia/operačný zákrok potrebný pre patologické vyšetrenie.
Ak je podozrenie na rakovinu semenníka, vykoná sa radikálna jednostranná orchiektómia slabinovým rezom. V prípade, že má pacient len 1 semenník a diagnóza nie je úplne istá, zvolí sa šetrnejší postup. Odoberie sa len menšia vzorka tkaniva zo semenníka na patológické vyšetrenie. Pri pozitivite výsledkov sa napriek tomu musí odobrať celý semenník.
Dodatočné vyšetrenia
Po potvrdení diagnózy nádorového ochorenia sú potrebné ďalšie vyšetrenia, pri ktorých sa stanoví štádium (staging) ochorenia a zisťuje sa, či už nie sú vytvorené aj vzdialené ložiská - metastázy. Štandardne vyšetrujeme hrudník, brucho a panvu CT vyšetrením. U niektorých pacientov je nutné doplniť aj vyšetrenie a mozgu.
- Medzi zobrazovacie vyšetrenia používané na staging patria:
- RTG hrudníka
- CT vyšetrenie na zobrazenie a zhodnotenie hrudníka, brucha, panvy, mozgu a iných oblastí.
- MR vyšetrenie - Pri rakovine semenníkov sa MR (magnetická rezonancia) zvyčajne aplikuje v prípadoch podozrenia postihnutia miechy a mozgu. MR mozgu sa často robí u mužov so zlým prognostickým nálezom a vysokými nádorovými markermi, prípadne sa pátra či rakovina nevytvorila metastázy v pečeni, kostiach alebo pľúcach.
- PET-scan môže byť nápomocný pri seminóme s metastázami, ktorý nebol úplne eradikovaný (zničený) chemoterapiou. Odstup vyšetrenia od skončenia chemoterapie by mal byť minimálne 6 týždňov. Za iných okolností sa PET-scan pri rakovine semenníkov nevyužíva.
Lekár určí, ktoré vyšetrenie je pre daný stav ochorenia najvhodnejšie.
Štádiá
Štádium 0: Karcinóm in situ, zvaný aj neoplázia zo zárodočných buniek in situ.
Štádium I: Nádor akejkoľvek veľkosti, bez šírenia sa do lymfatických uzlín, či iných orgánov.
Štádium II: Ochorenie rozšírené do regionálnych (brušných) lymfatických uzlín, ale nie do vzdialenejších uzlín v iných častiach tela, či iných orgánov.
Štádium III: Ochorenie rozšírené aj do vzdialených uzlín a orgánov.
Rekurentné ochorenie: Ak sa po liečbe rakovina vráti, hovoríme o rekurentnom ochorení. V danej situácii je potrebné opakovať rôzne vyšetrenia, aby sa zistilo, v akom rozsahu sa rakovina vrátila.
Neskoršie štádium rakoviny semenníka: klasifikácia do rizikových skupín
Ak sa ochorenie rozšírilo do lymfatických uzlín, či iných orgánov, klasifikujú sa nádory z germinatívnych buniek na 3 podskupiny podľa prognózy (vystupňované od najlepšej po najhoršiu), na základe ktorých sa môže lepšie stanoviť plán terapie a šanca vyliečenia ochorenia.
Typy liečby
Rakovina semenníka je takmer vždy liečiteľná, ak sa odhalí vo včasných štádiách a zvyčajne aj keď sa na ňu príde neskôr.
Operácia
Liečba zvyčajne začína chirurgickým odstránením semenníka napadnutého rakovinou - radikálnou ingvinálnou orchiektómiou.
Urobí sa rez v oblasti slabiny a vyberie sa celý semenník so semenovodom. Semenovod slúži ako kanál, cez ktorý prechádzajú spermie až do penisu a zároveň obsahuje cievy zásobujúce semenník krvou.
Rakovina sa môže rozvinúť aj v oboch semenníkoch naraz, prípadne postupne. Táto situácia je však veľmi zriedkavá (len u 2 % mužov s rakovinou semenníka) a za daných okolností je potrebné urobiť obojstrannú orchiektómiu.
Orchiektómia sa využíva pri diagnostike a liečbe seminómov aj neseminómov v skorších či neskorších štádiách.
Pri rakovine v neskorom štádiu sa niekedy s radikálnou orchiektómiou počká až do skončenia chemoterapie (viď nižšie v odseku chemoterapia).
Klinické štádium I neseminómu
Približne 25 % pacientov v tomto štádiu má prítomné malé metastázy, ktoré nie sú viditeľné na CT. Neskôr môžu ďalej narastať. Ostatní pacienti sú vyliečení orchiektómiou. Recidíva po orchiektómii nastane najčastejšie do 12 mesiacov od diagnózy a typicky sa vyskytuje v retroperitoneu (zadná časť brušnej dutiny), avšak recidíva v podobe nárastu metastáz v pľúcach alebo počeni je tiež možná.
Pacienti v I. štádiu majú po operácii nasledovné možnosti:
Aktívne sledovanie.
Pozostáva z pravidelných lekárskych prehliadok, ktorých účelom je skorý záchyt prípadného návratu ochorenia. Cieľom je zachytiť recidívu dostatočne včas, kedy je vyliečiteľnosť ochorenia na úrovni 98-99 % aj v prípade, že ochorenie recidivuje v pľúcach. CT brucha (a niekedy aj panvy) a röntgenové (RTG) vyšetrenie hrudníka vyšetrenia sa pravidelne vykonávajú - prvý rok s odstupom 3-4 mesiacov, druhý rok 6 mesiacov a tretí až piaty rok 12 mesiacov. Fyzikálne vyšetrenie a testovanie hladín nádorových markerov (AFP, beta-hCG) sa pravidelne vykonávajú každé tri mesiace počas piatich rokov a následne raz ročne. V prípade, že nádor mal na histologickom vyšetrení nepriaznivé charateristiky (viac ako polovica vzorky pozostáva z embryonálneho karcinómu a došlo k prieniku nádorových buniek do krvných a lymfatických ciev), vyžaduje sledovanie klinické kontroly a vyšetrenie onkomarkerov každé dva mesiace. Ak sa neseminóm vráti, 3 cykly chemoterapie úspešne vyliečia viac ako 98 % mužov.
Odstránenie retroperitoneálnych lymfatických uzlín.
Operačný zákrok na odstránenie lymfatických uzlín v zadnej časti brušnej dutiny. Ak sa v týchto uzlinách nenájdu metastázy, riziko rekurencie je okolo 7 %. Pri návrate ochorenia sú najčastejšie postihnuté pľúca, prípadne lymfatické uzliny v hrudníku a takmer vždy sa vyskytnú do 2 rokov od tohto zákroku. Odstránenie retroperitoneálnych uzlín (alebo odborne retroperitoneálna disekcia lymfatických uzlín – RPLND) musí byť realizovaná expertom na túto operáciu (urologický chirurg alebo chirurg), ktorý tento zákrok vykonáva vo svojej praxi pravidelne.
Chemoterapia. Ak sa jedná o chemoterapiu tesne po orchiektómii, nazýva sa adjuvantná.
Jej cieľom je znížiť riziko recidívy. Štandardom je 1 cyklus chemoterapie BEP (Bleomycín, Etopozid, cisPlatina), ktorá trvá 3 týždne. Výhodou je zníženie rekurencie z 20-50 % na menej, cca 3 %. Nevýhodou tohto postupu je, že okolo 75 % pacientov je vyliečených už samotnou orchiektómiou. Ak by sme liečili adjuvantnou chemoterapiou všetkých pacientov, väčšina z nich ju dostane zbytočne. Unikátnosťou testikulárnych nádorov je ich vyliečiteľnosť, aj keď choroba metastázuje. Preto je akceptovateľné pacienta sledovať bez adjuvantnej liečby a keď zrecidivuje, podať mu 3-4 cykly chemoterapie, ktoré ho na 98-99 % vylieči. Nutná je dôsledná spolupráca pacienta pri aktívnom sledovaní.
Každý z troch spomenutých liečebných prístupov je celosvetovo uznaný ako liečebný standard a má svoje výhody a nevýhody. Pred výberom liečby je nutná úzka komunikácia pacienta a lekára s ohľadom na unikátnosť jeho ochorenia a sociálnych možností. Konečné rozhodnutie vykonáva pacient a lekár po prehodnotení výhod a nevýhod jednotlivých prístupov.
Klinické štádium I seminómu
Viac než 80 % pacientov sa vylieči orchiektómiou. U 4-20 % pacientov dochádza po orchiektómii k recidíve. Výška rizika recidívy závisí od rizikových faktorov. Ak má pacient nádor väčší ako 4 cm a/alebo infiltráciu rete testis (cievna sieť v blízkosti semenníka), riziko recidívy predstavuje okolo 20 %. Bez týchto rizikových faktorov sú to 4 %. Recidíva sa najčastejšie vyskytne do prvého roka po diagnóze a lokalizácia je zvyčajne retroperitoneum (zadná časť brušnej dutiny).
Aktívne sledovanie
predstavuje preferovaný prístup u všetkých pacientov so seminómom v I. štáidiu. Celkové úmrtnosť na I. štádium seminómu je nižšia než 1%. Kontroly u lekára sú vyžadované každé 3 mesiace prvé dva roky, v treťom až piatom roku každých 6 mesiacov a následne raz ročne. CT vyšetrenie brucha (a niekedy panvy) a RTG hrudníka sa robí každých 6 mesiacov prvé dva roky a v treťom až piatom roku každých 12 mesiacov. Pravidelne sa vykonávajú aj testy na hladinu nádorových markerov (AFP, beta-hCG).
Adjuvantná radiačná terapia
sa aplikuje po orchiektómii na retroperitoneálne lymfatické uzliny.
Seminóm sa odlišuje od neseminómu aj v tom, že môže byť účinne vyliečený radiačnou terapiou. Rekurencia sa môže znížiť na menej než 5 % po 10-15 ožiareniach do retroperitonea.
Nevýhodou tejto metódy je, že 80 % pacientov v štádiu I seminómu je vyliečených už po odstránení semenníku a radiačná terapia zvyšuje riziko rozvoja neskorej toxicity, ako je vznik iných typov rakoviny, srdcovocievnych a iných chorôb. Preto sa od použitia rádioterapie už dnes väčšina svetových expertov odkláňa.
Adjuvantná chemoterapia
je chemoterapia po operácii. Použitím jednej dávky karboplatiny v pomerne vysokej dávke sa zníži rekurencia ochorenia z 20 % na 5 %. V súčasnosti nie je dostatok informácií o dlhodobom nepriaznivom dopade liečby na ľudské zdravie. Použitie chemoterapie opäť znamená nadliečenie väčšiny pacientov, ktorí takúto liečbu nemuseli dostať a jej použitie by malo byť rezervované pre pacientov, u ktorých sa obávame nedodržania sledovacieho režimu, prípadne majú strach z návratu ochorenia. Pacienti, ktorí majú nízke riziko recidívy (4 %), by nemali byť adjuvantnou liečbou liečení a mali by byť podrobení aktívnemu sledovaniu.
Klinické štádium II neseminómu
Najprv sa vykoná orchiektómia, na ňu následne nadväzuje ďalšia liečba. Voľba typu terapie závisí od sérovej hladiny nádorových markerov a veľkosti retroperitoneálnych uzlín.
Možnosti liečby tohto štádia sú:
Chemoterapia
- kombinovaná chemoterapia po orchiektómii. Je štandardnou možnosťou pre všetkých mužov v tomto štádiu ochorenia. Odporúča sa využiť spermobanku pred začatím chemoterapie, v dôsledku rizika vzniku neplodnosti.
Odstránenie retroperitoneálnych lymfatických uzlín
Operačný zákrok na odstránenie lymfatických uzlín, v zadnej časti brušnej dutiny. Zvolí sa v prípade ak je normálna hladina nádorových markerov, žiadna z uzlín nie je väčšia než 2 cm a nie je viac než 5 zväčšených uzlín. Ďalšia chemoterapia sa po odstránení uzlín neodporúča, keďže cieľom operácie bolo vyhnúť sa chemoterapii. Chemoterapia sa podá, ak dôjde k vzniku nových metastáz. Pred odstránením uzlín retroperitonea sa odporúča využiť spermobanku, lebo zákrokom sa zvýši riziko vzniku problémov s ejakuláciou.
Klinické štádium II seminómu
Po odobraní semenníka prichádzajú do úvahy dve alternatívy.
Chemoterapia
- kombinovaná chemoterapia (3 cykly BEP alebo 4 cykly EP – etoposide a cisplatina) sa podáva po orchiektómii, ak je dôkaz zväčšenia brušných lymfatických uzlín (v retroperitoneu). Miera vyliečenia je 99-100%.
Radiačná terapia
- ak sú lymfatické uzliny menšie než 3 cm, môžeme na vyliečenie použiť rádioterapiu. Miera vyliečenia je okolo 90 %.
Odporúča sa využiť spermobanku pred začatím chemoterapie alebo rádioterapie, v dôsledku rizika vzniku neplodnosti.
Metastatické štádium III neseminómu
Chemoterapia
Ak sa ochorenie rozšírilo mimo semenníky, pacient potrebuje chemoterapiu. Najčastejšie sa požíva BEP (Bleomycín, Etopozid, cisPlatina). V dôsledku rizika vzniku neplodnosti sa pred začatím chemoterapie odporúča využiť spermobanku, Po skončení chemoterapie, je dôležitý operačný zákrok na odstránenie akýchkoľvek zvyškových ložísk. Viac než polovica pacientov v tomto štádiu patrí do skupiny s dobrou prognózou – 90-98 % z nich sa vylieči po 3 cykloch BEP, alebo 4 cykloch EP (Etopozid, cisPlatina) chemoterapie.
Operácia po chemoterapii
Opakované zobrazovacie vyšetrenia (RTG, CT) odhalia zostatkové ložiská po ukončení chemoterapie a ak je to možné, operačne sa odstránia. Normálne hladiny nádorových markerov sú predpokladom úspešného vyliečenia operačným zákrokom po chemoterapii. Často sa počas operácie narušia aj nervové vlákna zodpovedné za ejakuláciu a preto sa odporúča využiť spermobanku v dôsledku vzniku neplodnosti.
Metastatické štádium III seminómu
Chemoterapia
v tomto štádiu ochorenia je rovnaká ako v prípade III. štádia neseminómu. Približne 90 % pacientov zapadá do skupiny s dobrou prognózou a vyliečia sa po 3 cykloch BEP, alebo 4 cykloch EP chemoterapie.
Približne 10 % pacientov zapadá do skupiny so strednou prognózou, kde podávame 4 cykly BEP. Zlá prognóza u seminómu neexistuje.
Pred začatím chemoterapie sa odporúča využiť spermobanku v dôsledku rizika vzniku neplodnosti.
Operácia po chemoterapii/rádioterapii.
Nález ložiska prostredníctvom zobrazovacích metód, je relatívne častý po skončení chemo/rádioterapie. V menej než 10 % obsahuje ložisko rakovinové bunky.
Najčastejším postupom je dispenzarizácia. Operácia zostatkových brušných uzlín po chemoterapii je často problematická pre zápalové zrasty v okolí uzlín po chemoterapii. Ak sú uzliny väčšie ako 3 cm a na kontrolnom PET-CT sa v nich objaví aktivita, stojíme pred náročným rozhodnutím, či pacienta operovať. Ak operatér úsúdi, že je operácia možná, uprednostní sa operačné riešenie. Ak by pri operácii hrozili závažné riziká pretože je choroba rozsiahla alebo je blízko dôležitých orgánov alebo ciev, uprednostníme sledovanie.
Remisia a rekurencia
Remisia nastáva, ak sa rakovina úplne eradikuje (vyničí) z organizmu a pacient nemá žiadne ťažkosti vyplývajúce z rakoviny.
Rekurencia (návrat ochorenia) môže vzniknúť v akejkoľvek lokalite, najčastejšie v lymfatických uzlinách, pľúcach, pečeni alebo v mozgu.
Zvýšenie nádorových markerov (AFP, beta-hCG) môže byť znakom návratu ochorenia.
Opäť je potrebné absolvovať rôzne vyšetrenia na získanie všetkých potrebných informácii o chorobe.
Liečba väčšinou zahŕňa záchrannú chemoterapiu a často aj operáciu na odstránenie zvškových ložísk po chemoterapii.
Ak bolo pôvodné ochorenie v I. štádiu a vráti sa počas aktívneho monitorovania, podáva sa bežne BEP chemoterapia v 3 alebo 4 cykloch.
Pre záchrannú chemoterapiu nám slúži cisplatina ako základný liek, ku ktorej pridáme predtým nepoužité lieky (ifosfamid, paclitaxel, vinblastín). Do úvahy prichádza aj podanie vysokodávkovanej chemoterapie etopozidom a karboplatinou s transplantáciou kmeňových krvotvorných buniek.
Rekurencia s odstupom viac než 2 roky (tzv. neskorý relaps) po liečbe by sa mala riešiť operačne, ak je to možné. Neskorý relaps väčšinou nie je možné vyliečiť samotnou chemoterapiou.
Ilustrácia
Štatistky
Na Slovensku sa očakáva každý rok asi 300 prípadov testikulárnych nádorov.
Priemerný vek diagnózy rakoviny semenníkov je 33 rokov. Vo veku 15-44 rokov sa jedná o najčastejšiu diagnózu rakoviny u mužov.
10 ročná doba prežívania predstavuje percento mužov, žijúcich aspoň 10 rokov od stanovenia diagnózy rakoviny. V prípade rakoviny semenníkov je to viac ako 95 %.
U pacientov s ochorením lokalizovaným len vrámci semenníkov je prežívanie 99-100%. Viac ako polovica pacientov je diagnostikovaných v I. štádiu.