- Definícia
- Symptómy a príznaky
- Rizikové faktory
- Diagnóza
- Štádiá
- Typy liečby
- Liečba mozgových metastáz
- Remisia a riziko rekurencie
- Paliatívna liečba
- Štatistiky
- Ilustrácia
Definícia
Primárne mozgové nádory: vychádzajú primárne z mozgu. Popisujeme ich buď ako nízko-stupňové (“low grade”) nádory, ktoré rastú zväčša pomaly, ale časom sa môžu zmeniť aj na nádory vyššieho stupňa zhubnosti ( “high grade”), ktorých rast je podstatne rýchlejší.
Sekundárne mozgové nádory: pokiaľ zhubný nádor vychádza z iného miesta v tele (pľúca, prsníky, hrubé črevo..) a potom sa rozšíri do mozgu, hovoríme o sekundárnom nádore. Pokiaľ sa nádor rozšíri do mozgových obalov (meningov) alebo do mozgovomiechového moku, hovoríme o leptomeningeálnych metastázach/neoplastickej meningitíde. Tento stav pozorujeme častejšie pri pacientoch s leukémiou, lymfómom, melanómom, rakovinou prsníka alebo rakovinou pľúc.
Gliómy
Ako celok, gliómy patria medzi najčastejšiu skupinu mozgových nádorov. Presný pôvod vzniku týchto tumorov zatiaľ nie je známy, predpokladá sa, že nádorové bunky vychádzajú z gliálnych buniek (resp. prekurzorových gliových buniek), čo sú bunky podporného tkaniva mozgu, ktoré ďalej delíme na astrocyty, oligodendrocyty a ependymálne bunky. Gliómy potom delíme podľa druhu buniek, z ktorých nádor vychádza. Pri stanovení diagnózy sa určuje aj štádium ochorenia, ktoré indikuje závažnosť, agresivitu nádoru. Vyššie štádium (“high grade”) väčšinou znamená rýchlejší rast, a teda väčšia agresivitu nádoru.
Modernejším prístupom je však klasifikovať nádory podľa genetiky nádorových buniek (o tejto téme bude viac rozpísané neskôr). Známe sú typy gliómov:
- Astrocytóm: Ide o najčastejší druh gliómov. Bunky astrocytómu vyzerajú ako mozgové bunky – astrocyty, ktoré sa nachádzajú v mozgu a mozočku. Poznáme 4 štádiá astrocytómu:
- Grade I alebo pilocytický astrocytóm je pomaly rastúci nádor, ktorý je väčšinou benígny (nezhubný) a zriedkakedy sa rozširuje do okolitého tkaniva, častejšie sa vyskytuje u detí než u dospelých.
- Grade II alebo “low-grade” difúzny astrocytóm je pomaly rastúci tumor, ktorý sa často šíri do okolitého tkaniva a môže sa zmeniť na “high-grade”.
- Grade III alebo anaplastický astrocytóm je zhubný tumor, ktorý rýchlo rastie a šíri sa do okolitého tkaniva.
- Grade IV alebo glioblastóm je najagresívnejšia forma astrocytómu.
- Oligodendroglióm: Bunky tohto nádoru pripomínajú gliové bunky nazývané oligodendrocyty. Tieto bunky sú zodpovedné za tvorbu myelínu – vysokoproteínového a lipidového materiálu, ktorý obaľuje nervy. Tieto nádory ďalej delíme na oligodendrogliómy, ktoré sú považované za “low grade”, a anaplastické oligodendrogliómy.
- Ependymóm: Ependymóm zväčša začína v likvorových cestách, kde sa tvorí a cirkuluje mozgovomiechový mok, častý je u detí. U dospelých býva častejšie v oblasti chrbtice a (myxopapillary subtyp”).
- Glióm mozgového kmeňa: Vyskytuje sa častejšie u detí.
Negliómové nádory
Vychádzajú z iných buniek ako gliových.
- Meningióm: Najčastejší druh primárneho nádoru. Vychádza z meningov (mozgových obalov) a zvyčajne je benígny. Ak však narastie do väčších rozmerov, môže byť príčinou závažných symptómov, spôsobuje útlak mozgu alebo miechy, alebo prerastá do okolitého mozgového tkaniva.
- Nádory epifýzy a hypofýzy
- Primárny lymfóm CNS: Lymfóm je druh rakoviny lymfatického systému. Primárny lymfóm CNS vychádza z mozgu a môže sa rozšíriť do mozgovomiechového moku a do očí.
- Meduloblastóm: Predpokladá sa, že začína zo špecifických buniek v mozočku (cerebellar granule progenitor cells). Najčastejšie vzniká v detskom veku, býva malígny a rýchlo sa šíri v centrálnej nervovej sústave.
- Kraniofaryngeóm: Ide o relatívne benígny tumor, ktorý vzniká v blízkosti hypofýzy. Tieto nádory sú raritné.
- Schwanóm: Vzniká v nervových obaloch, často vo vestibulárnych nervoch vnútorného ucha (súvisia s rovnováhou). Typicky ide o benígne nádory.
Symptómy a príznaky
Symptómy mozgových nádorov sa delia na celkové a špecifické. Celkové príznaky sú spôsobené tlakom nádoru na mozgové tkanivo alebo miechu. Špecifické príznaky vznikajú zhoršenou funkciou danej časti mozgu, ktorú nádor ovplyvňuje.
Celkové príznaky
- Bolesti hlavy, ktoré môžu byť výrazné a môžu sa zhoršovať pri aktivite alebo v skorých ranných hodinách.
- Epileptické záchvaty, ktorých prejavy môžu byť veľmi rôznorodé.
Motorické záchvaty – konvulzie – sú mimovoľné zášklby svalov.
Myoklonické – jednotlivé alebo kumulované svalové zášklby, spazmy, kŕče.
Tonicko-klonické (tzv. grand mal) – strata vedomia a svalového napätia nasledovaná svalovými kontrakciami (striedavé sťahy a ochabnutie svalov), strata niektorých funkcií tela, napr. strata kontroly nad močových mechúrom, možná je aj niekoľkosekundová zástava dychu, pohryzenie jazyka tiež nie je neobvyklé. Po záchvate býva človek zmätený, dezorientovaný, nemusí si pamätať, čo sa udialo. - Zmena zmyslového vnímania – zraku, chuti, čuchu, sluchu
- Zmena osobnosti, povahy
- Nevoľnosť, zvracanie
- Únava, ospalosť
- Problémy so spánkom
- Problémy s pamäťou
- Ťažkosti s chôdzou, s vykonávaním bežných denných úkonov
Príznaky, ktoré môžu byť špecifické pre danú lokalizáciu tumoru
- Tlaky alebo bolesti hlavy v blízkosti tumoru
- Strata rovnováhy a ťažkosti s jemnou motorikou – pri nádoroch v mozočku
- Zmeny úsudku, osobnosti, šuchtavosť, slabosť svalov – pri nádoroch frontálneho laloku mozgu (čelového laloku)
- Čiastočná alebo kompletná strata zraku – pri nádoroch v okcipitálnom laloku (záhlavový lalok) alebo temporálnom laloku (spánkový lalok)
- Zmeny v reči, sluchu, pamäti, emóciách – agresivita, ťažkosti s porozumením /hľadaním správnych slov – pri nádoroch frontálneho alebo temporálneho laloku mozgu
- Zmenené hmatové vnímanie, jednostranná slabosť rúk/nôh, zmätenosť vo vnímaní pravej a ľavej strany – pri nádoroch frontálneho alebo parietálneho (temenného) laloku mozgu
- Neschopnosť hľadieť hore – pri nádoroch epifýzy
- Laktácia (produkcia mlieka), zmeny v menštruačnom cykle, rast dlaní a chodidiel v dospelom veku – pri nádoroch hypofýzy
- Ťažkosti s prehĺtaním, slabosť tvárových svalov, brnenie, zdvojené videnie – pri nádoroch v mozgovom kmeni
- Zmeny zraku, čiastočná alebo úplná strata, dvojité videnie – pri nádoroch temporálneho alebo okcipitálneho laloka alebo mozgového kmeňa.
Rizikové faktory
Za rizikový faktor považujeme čokoľvek, čo zvyšuje šancu človeka na rozvoj rakoviny mozgu. Aj keď niektoré faktory môžu ovplyvniť rozvoj tumoru, väčšina z nich nádory mozgu priamo nespôsobuje. Sú ľudia, ktorí aj napriek prítomnosti viacerých rizikových faktorov nádor mozgu nikdy mať nebudú a iní, ktorí nemajú prítomný žiaden faktor a nádor sa u nich rozvinie. Poznaním a rozprávaním sa s odborníkmi o rizikových faktoroch môžeme napomôcť k informovaným rozhodnutiam, avšak do dnešného dňa nie je známy spôsob prevencie vzniku mozgových nádorov zmenou životného štýlu. Najčastejšie býva príčina vzniku neznáma, avšak nasledujúce faktory môžu k rozvoju prispieť:
- Vek: Mozgové nádory sa častejšie vyskytujú u detí a starších dospelých, aj keď vzniknúť môžu samozrejme v akomkoľvek veku.
- Pohlavie: Všeobecne sú na rozvoj nádorov mozgu náchylnejší muži než ženy. Niektoré nádory, ako napríklad meningeóm, je naopak častejší u žien.
- Vystavovanie sa toxickým látkam v domácnosti alebo v práci: Pravidelné, dlhodobé vystavovanie sa rozpúšťadlám, pesticídom, olejovým produktom, kaučuku, vinylchloridu môže zvýšiť riziko rozvoja rakoviny, aj keď neexistuje vedecký výskum, ktorý by toto potvrdil.
- Pozitívna rodinná anamnéza: Asi 5% mozgových nádorov sa dá prisúdiť vrodeným genetickým mutáciám a syndrómom: Li-Fraumeni syndróm, neurofibromatóza, syndróm bazocelulárneho névu – Gorlinov syndróm, Turkotov syndróm, Von Hippel-Lindauova choroba. Vedci objavili aj viaceréprípady v rámci niektorých rodín, ktoré nemali v rodine prítomné žiadne z týchto vrodených ochorení.
- Vystavenie sa infekciám, vírusom, alergénom: Infekcia vírusom Epstein-Barrovej (vírus infekčnej mononukleózy) zvyšuje riziko rozvoja lymfómu centrálnej nervovej sústavy. Na druhej strane vedecké štúdie preukázali, že ľudia trpiaci alergiami alebo ochorením kože, majú nižšie riziko vzniku gliómových nádorov mozgu.
- Elektromagnetické žiarenie: Väčšina štúdií zaoberajúcich sa vplyvom elektromagnetického žiarenia (z mobilných telefónov, wi-fi) nepreukázala spojenie medzi žiarením a zvýšeným rizikom rozvoja nádorov mozgu u dospelých. Keďže výsledky štúdií v detskej populácií sú nejednoznačné, rozhodla sa svetová zdravotná organizácia (WHO) vydať odporučenie na limitovanie času stráveného deťmi pri mobilných telefónoch a odporúča dospelým aj deťom používať handsfree sady na telefonovanie.
- Rasa a etnikum: Ľudia zo severnej Európy majú 2-krát vyššie riziko rozvoja rakoviny mozgu než Japonci.
- Ionizujúce žiarenie: Predchádzajúce vyšetrenia hlavy a mozgu ionizujúcim žiarením sa ukázali byť rizikovým faktorom pre rozvoj nádorov mozgu.
- Úrazy hlavy a epileptické záchvaty: Vážne zranenie hlavy sa dlhodobo skúma vo vzťahu k nádorom mozgu. Niektoré štúdie preukázali spojenie so zranením a meningeómom, ale nie medzi zranením a gliómom. Anamnéza epileptických záchvatov sa tiež dáva do spojitosti s nádormi mozgu, avšak je ťažké určiť, či záchvaty spôsobili vznik nádoru, alebo nádor spôsobili vznik záchvatov, alebo či nádor spôsobili antiepileptiká.
- Dusitany (N-nitroso zlúčeniny): Niektoré štúdie zamerané na diéty a výživové a vitamínové doplnky indikujú, že N-nitroso zlúčeniny v diéte môžu zvyšovať riziko rozvoja rakoviny mozgu u dospelých aj u detí. N-nitroso zlúčeniny sa v tele tvoria z nitritov alebo nitrátov, ktoré nachádzame v niektorom mäse, cigaretovom dyme, kozmetike. Budú ale potrebné ďalšie výskumy, aby sa toto spojenie potvrdilo.
Diagnóza
Po klinickej analýze (rodinná a osobná anamnéza, objektívny nález) diagnostika začína zväčša vyšetrením magnetickou rezonanciou (MR). Pokiaľ sa na MR zobrazí tumor mozgu, typizácia nádoru sa ďalej skúma zo vzorky nádorového tkaniva odobratého pri biopsii alebo operácii mozgu. Existuje viacero vyšetrovacích metód na určenie typu nádoru alebo jeho progresie, avšak nie všetky metódy sa využívajú pri každom pacientovi.
- MR (magnetická rezonancia): Nevyužíva rtg lúče, vytvára detailný obraz, ktorý na CT nemusí byť viditeľný, preto je táto metóda v súčasnosti aj u nás preferovaná. Prostredníctvom MR sa zobrazujú tumory mozgu, miechy, prípadne oboch. Existujú rôzne metódy, napríklad pri intravenóznom (do žily) podaní kontrastnej látky (gadolinium) sa tumory zobrazujú prehľadnejšie. Toto vyšetrenie väčšinou nasleduje po klasickom MR zobrazení, na niektorých pracoviskách sa realizuje rozšírené vyšetrenie (traktografia, perfúzna a funkčná MR, spektroskopia a podobne).
- Vyšetrenie tumorového tkaniva/biopsia/chirurgické odstránenie nádoru: Vzorka nádorového tkaniva je väčšinou potrebná na definitívne stanovenie typu nádoru. Biopsia môže byť samostatný výkon alebo súčasť operácie, pri ktorej sa môže odstrániť celý nádor, alebo jeho väčšina. Niekedy je operácia iba čiastočná, v prípade, že sa nádor nedá odstrániť celý a jej úlohou je zmierniť príznaky ochorenia.
- Počítačová tomografia (CT): CT zobrazenie využíva rtg lúče, v prípade, že pacient nemôže podstúpiť MR vyšetrenie (srdcové kardiostimulátory, iné kovové prvky v tele).
- Pozitrónová emisná tomografia (PET): Pri tomto vyšetrení sa pacientovi podá malé množstvo rádioaktívnej látky do tela. Túto látku potom vychytávajú preferenčne nádorové bunky (resp. bunky aktívne sa deliace). CT prístroj potom zobrazí tieto miesta/(PET-CT).
- Mozgový arteriogram (angiogram) mozgu: Ide o vyšetrenie, pri ktorom sa využíva röntgenové(rtg) žiarenie na zobrazenie tepnového (resp. cievneho) systému mozgu.
- Lumbálna punkcia: Pri tomto vyšetrení sa tenkou ihlou vpichnutou do oblasti miechového kanála odoberie vzorka mozgovomiechového moku, v ktorom sa pátra po prítomnosti nádorových buniek alebo nádorových markerov.
- Myelogram: Ide o zriedkavé vyšetrenie znázorňujúce miechu v chrbticovom kanáli.
- Elektroencefalografia (EEG): Ide o neinvazívnu metódu, pri ktorej sa na hlavu pripevnia elektródy, ktoré snímajú elektrickú aktivitu mozgu. Je možné zachytiť napríklad epileptogénne ložiská v mozgu.
- Evokované potenciály: Na skúmanie evokovaných potenciálov sa využívajú elektródy, ktoré merajú elektrickú aktivitu nervového systému. Týmto vyšetrením je možné prispieť k diagnostike napríklad schwanómu sluchového nervu. Takisto sa toto vyšetrenie využíva pri mozgových operáciách na sledovanie funkčnosti, keď sa operuje v blízkosti dôležitých mozgových centier alebo mozgových nervov.
- Neuropsychologické vyšetrenie.
- Molekulárne testovanie nádoru: Vo vzorke nádorového tkaniva patológom je možné, aby sa prispelo k rozhodnutiu o najvhodnejšej terapii. Najčastejšími markermi mozgových nádorov sú:
- - pri oligodendrogliómoch: strata p ramienka chromozómu 1 a strata q ramienka chromozómu 19 (1p/19q ko-delécia). Takto mutované nádorové bunky zväčša lepšie reagujú na liečbu, špecificky na chemoterapiu.
- mutácie v géne pre izocitrát dehydrogenázu (IDH), ktoré nachádzame v 70-80% low-grade gliómoch u dospelých pacientov. High-grade gliómy môžu mať túto mutáciu tiež (z toho vychádza predpoklad, že všetky high-grade gliómy začali ako low-grade). Táto mutácia je spájaná s lepšou prognózou (aj pri low-grade aj high-grade tumoroch).
- pri glioblastómoch zmena v géne, nazývanom metyl guanin metyl transferáza (MGMT). Táto zmena (metylácia) môže predpovedať prognózu pacienta a vhodnosť terapie. Zatiaľ sa úloha tejto genetickej mutácie testuje v klinických štúdiách.
Štádiá
Stagingový systém (určenie štádia) sa využíva pri väčšine nádorov v tele, určuje sa pri ňom lokalizácia, typ nádoru, posúdenie, či sa nádor rozšíril do iných častí tela (metastázoval). Pri mozgových nádoroch u dospelých sa v podstate nepoužíva, keďže primárne tumory mozgu nemajú tendenciu metastázovať.
Miesto toho sa využíva gradingový systém, ktorým sa posudzuje malignita tumoru a pravdepodobnosť jeho rastu.
Prognostické faktory
Pri rozhodovaní o najvhodnejšej terapii musíme poznať typ a grade tumoru. Medzi rozhodovacie faktory patrí:
- Histológia tumoru: Počas určovania diagnózy je odobraná vzorka nádorového tkaniva (biopsiou/počas operácie). Histológiou sa zisťuje druh nádoru, grade (stupeň), molekulárne vlastnosti, ktoré určujú rýchlosť rastu tumoru.
- Grade: Opisuje niektoré vlastnosti, ktoré sú spojené so špecifickým správaním nádoru. Tumory, ktoré javia známky rýchleho rastu majú vyšší grade. Pre väčšinu nádorov platí, že čím nižší grade, tým lepšia prognóza. Grade sa využíva najmä pri gliómoch, kde posudzujeme tieto kritériá:
- Grade I. Tieto tumory rastú pomaly a iba ojedinele sa šíria do okolia. Väčšinou sa dajú odstrániť operačne.
- Grade II. Tieto tumory taktiež rastú pomaly a môžu sa šíriť do okolia (difúzne glómy, atypické meningeómy a pod.), ale majú tendenciu lokálne sa vrátiť (recidivovať) po liečbe.
- Grade III. Tieto tumory majú rýchlo sa deliace bunky, preto môžu rásť rýchlo.
- Grade IV. Tieto tumory majú rýchlo sa deliace bunky, vlastné cievne zásobenie a zóny mŕtveho (nekrotického) tkaniva. Rastú a šíria sa rýchlo.
- Vek: Vyšší vek a komorbidity (pridružené ochorenia) zhoršujú prognózu pacienta.
- Symptómy: Príznaky, ktoré pacient má a to, ako dlho ich má, môžu tiež pomôcť odhadnúť prognózu ochorenia. Napríklad prítomnosť záchvatov, rovnako ako dĺžka trvania príznakov svedčia o lepšej prognóze (čím dlhšie príznaky trvajú, tým lepšia prognóza).
- Rozsah reziduálneho (zostatkového nádorového) tkaniva po operácii: Prognóza je lepšia, pokiaľ sa podarí odstrániť celý tumor. Podľa množstva reziduálneho tkaniva poznáme 4 klasifikácie: Totálna: Celý tumor sa odstráni, i keď môžu ostať mikroskopické zvyšky tumoru. Subtotálna: Veľká časť tumoru sa odstráni. Čiastočná: Iba časť tumoru sa odstráni. Iba biopsia: Iba malá časť tumoru sa odstráni a použije na testovanie.
- Lokalizácia tumoru: Nádor sa môže vytvoriť v akejkoľvek časti mozgu. Podľa toho vznikajú aj príznaky, niektoré časti mozgu sú citlivejšie ako iné, preto sa aj príznaky môžu prejaviť skôr.
- Molekulárna genetika: Niektoré genetické mutácie nájdené v nádorovom tkanive môžu pomôcť určiť prognózu ochorenia. Medzi časté mutácie patrí: IDH1, IDH2, MGMT a 1p/19q co-delécia. Niekedy sa podľa prítomnosti týchto mutácií určuje aj druh tumoru.
- Funkčný neurologický stav: Lekár testuje schopnosť pacienta vykonávať bežné denné aktivity použitím tabuliek – Karnovského výkonnostná škála (Karnofsky Performance Scale KPS). Vyššie skóre znamená lepší funkčný status. Pacient, ktorý je schopný chodiť a postarať sa o seba, má lepšiu prognózu.
- Metastatické rozšírenie: Nádory, ktoré vychádzajú z mozgu a/alebo miechy metastázujú raritne, avšak môžu rásť vnútri centrálneho nervového systému (CNS). Preto pri diagnóze nádoru mozgu/miechy nie je typicky nutné testovať ďalšie orgány a časti tela na prítomnosť rakoviny. Pokiaľ sa však nádor náhodou rozšíri, znamená to veľmi zlú prognózu.
- Rekurentný tumor: Ide o nádor, ktorý sa vrátil po liečbe. Pokiaľ sa toto udeje, nový nádor by mal byť diagnostikovaný a testovaný na určenie rozsahu rekurencie. Tieto testy sú veľmi podobné ako tie, ktoré sa robili pri prvotnej diagnóze.
Typy liečby
Možnosti liečby a odporúčania záležia od viacerých faktorov:
- veľkosť, typ a štádium tumoru
- či tumor vytvára lokálny tlak na dôležité mozgové tkanivo
- či sa tumor rozšíril aj do iných častí centrálnej nervovej sústavy alebo do iných častí tela
- možné nežiaduce účinky liečby
- preferencie pacienta a celkový zdravotný stav.
Pri low-grade nádoroch môže byť jediným potrebným výkonom operácia, obzvlášť ak je možné odstrániť celý nádor. Pokiaľ zostala v mozgu časť nádorového tkaniva, po operácii môže nasledovať chemo- alebo rádioterapia. Pri pokročilejších nádoroch sa zväčša začína liečba operáciou nasledovanou chemo- a rádioterapiou. Konkrétny liečebný plán zostaví lekársky tím spolu s pacientom, kedy sa preberú všetky možnosti, obavy, otázky pacienta a rozhodnutie sa spraví spoločne. Toto spoločné rozhodovanie je dôležité pri mozgových nádoroch, kde existuje viacero liečebných metód.
Operácia
Pri operácii sa odstraňuje nádor a časť okolitého zdravého tkaniva. Väčšinou je to prvá liečebná metóda pri akomkoľvek mozgovom nádore, no niekedy je jedinou potrebnou pri low-grade tumoroch. Odstránením nádoru sa môžu zlepšiť neurologické symptómy. Získaná vzorka nádoru použitá na histologizáciu (typizáciu), pomôže zvyšiť efekt následnej liečby. Operáciu vykonáva neurochirurg, počas operácie sa musí odstrániť časť lebky (kraniotómia) a po vybratí tumoru sa vráti vlastná kosť na miesto. V posledných rokoch sa metódy mozgových operácii veľmi zlepšili, je možné vykonávať mapovanie mozgu počas operácie.
Pri mapovaní mozgu sa kontrolujú počas operácie funkcie dôležitých mozgových centier – reč, motorika, zmysly. Vylepšené zobrazovacie prístroje dávajú chirurgom nové možnosti lepšie plánovať a realizovať operačné výkony. Napríklad počítačové technológie, ako Image Guided Surgery (IGS) - obrazovo navádzané operácie – pomáhajú mapovať lokalizáciu tumoru veľmi presne. Táto metóda však nemusí byť dostupná na všetkých pracoviskách. Fluorescenšné farbivo sa podáva ráno deň pred operáciou zachytáva sa v nádorových bunkách. Počas operácie sa využívajú špeciálne mikroskopy a svetlo, ktorým sa zobrazia tieto zafarbené nádorové bunky a lekár má tak lepší prehľad, kam až nádorové tkanivo zasahuje a čo je potrebné odstrániť. Ak sa tumor nachádza v blízkosti rečového centra, môže sa pristúpiť k operácii na prebudenom pacientovi. Pacient sa budí z anestézie po vykonaní kraniotómie a špeciálnymi elektrickými prístrojmi sa lokalizuje časť mozgu s rečovým centrom, čo môže zredukovať riziko jeho poškodenia. Počas operácie sa odoberá vzorka tkaniva na analýzu. Pri niektorých tumoroch môže výsledok tejto analýzy pomôcť k výberu vhodnej terapie a stratégie liečby. Niekedy, aj keď sa tumor nedá celý odstrániť, môže byť jeho čiastočné odstránenie prospešné pre pacienta tým, že zníži symptómy. Za niektorých okolností nie je možné tumor odstrániť vôbec, pretože sa nachádza v blízkosti životne dôležitých oblastí mozgu. Tieto tumory nazývame inoperabilné (aj v tomto prípade môže byť možné odstrániť aspoň časť tumoru, resp. urobiť aspoň biopsiu nádorového tkaniva).
Rádioterapia
Rádioterapia využíva obyčajne vysoko energetické röntgenové žiarenie určené na zničenie nádorového tkaniva. Po operačnom odstránení nádoru najčastejšie nasleduje rádioterapia spolu s chemoterapiou. Najvyužívanejšou metódou je “rádioterapia vonkajším lúčom”. Pokiaľ sa rádioterapia aplikuje pomocou špeciálnych implantátov, nazývame to internal vnútorná rádioterapia/brachyrádioterapia. Pri konkrétnom tumore sa realizuje určitá dávka počas určeného obdobia. Vonkajšia rádioterapia môže byť cielená na mozog nasledujúcimi spôsobmi:
- Konvenčná rádioterapia: Zacielenie žiarenia je na základe anatomickej lokalizácie tumoru a RTG snímok. V niektorých prípadoch, kedy sa ožaruje celý mozog (napr. pri metastázach), je táto metóda dostačujúca, v ostatných prípadoch je nutné použiť cielenejšiu terapiu.
- 3-dimenzionálna konformálna rádioterapia (3D-CRT): Pri tejto metóde sa využívajú obrazy z CT a MRI, ktoré vytvoria trojdimenzionálny obraz nádoru a zdravého tkaniva obklopujúceho tumor. Táto metóda umožňuje presné zacielenie vysokých dávok žiarenia na nádor, šetriac zdravé bunky.
- Intensity modulated radiation therapy (IMRT): IMRT je typom 3D-CRT, ktorá vie ešte presnejšie zamerať tumor. Na nádorové tkanivo pôsobí vysokodávkové žiarenie. Rozdiel oproti predchádzajúcej metóde je v tom, že pri tomto type žiarenia sa lúče žiarenia rozpadajú na menšie, z ktorých každý môže mať svoju intenzitu a môže byť namierený konkrétne na tumor.
- Protónová terapia: Je typom vonkajšieho žiarenia, ktoré namiesto röntgenového používa protónové žiarenie. Pri vysokých energiách môže protónové žiarenie rozbiť nádor. Využíva sa to pri tumoroch, kde stačí menšia dávka žiarenia vďaka lokalizácii nádoru (tumory, ktoré rastú v blízkosti kostí - na báze lebkovej alebo optického nervu).
- Stereotaktická operácia: Pri tejto metóde sa využíva účinok iba jedného, vysokodávkového žiarenia smerovaného konkrétne na tumor. Funguje to najlepšie pri nádoroch, ktoré sú iba na jednom mieste v mozgu a na niektoré benígne mozgové nádory, využíva sa aj pri metastatickom postihnutí mozgu. Využívajú sa metódy:
- modifikovaný lineárny urýchľovač: prístroj, ktorý vytvára vysoko energetické žiarenie tým, že využíva elektrinu na vytvorenie prúdu rýchlo prúdiacich subatomických častíc;
- gamma nôž: ďalšia forma rádioterapie, ktorá koncentruje vysoko cielené lúče gamma žiarenia na tumor;
- cyber knife: robotický prístroj, ktorý navádza žiarenie na tumor (najmä hlava, krk, mozog). Krátkodobé nežiaduce účinky môžu zahŕňať únavu, mierne kožné reakcie, stratu vlasov, nevoľnosť, problémy s pamäťou.
Väčšina z týchto nežiaducich účinkov odznie po ukončení terapie. Rádioterapia sa neodporúča deťom mladším ako 5 rokov pre riziko poškodenia vyvíjajúceho sa mozgu. Dlhodobé nežiaduce účinky závisia od toho, koľko zdravého tkaniva bolo žiarením zasiahnuté. Môžu sem patriť problémy s pamäťou a hormonálna dysbalancia, poruchy kognitívnych schopností – ťažkosti pochopiť a vykonať zložitejšie úlohy.
Alternating electric field therapy
TUMOR TREATING FIELDS-TTF
Tento druh liečby využíva neinvazívny prenosný prístroj, ktorý interferuje s bunkovými štruktúrami zodpovednými za rast nádorovej bunky. Pri terapii sa na kožu hlavy umiestňujú elektródy, ktoré vysielajú elektrinu do mozgu k bunkám nádorového tkaniva. Táto metóda môže byť metódou voľby pri novodiagnostikovaných glioblastómoch alebo pri rekurentných glioblastómoch, kedy sa preukázalo, že alternating electric field therapy má obdobný efekt ako chemoterapia, ale s redukovanými nežiaducimi účinkami. Štúdie ukazujú, že využitie tejto metódy pri novodiagnostikovaných tumoroch prináša lepšiu kvalitu života a predĺženie života pacienta po rádioterapii. Tento liečebný postup by mal byť zavedený do štandardnej terapie glioblastómov.
Systémová liečba
Chemoterapia
Chemoterapia je aplikácia látky (lieku) využívaného na ničenie nádorových buniek tým, že zabraňuje bunkám deliť sa, rásť. Každý typ chemoterapie má pre konkrétny druh nádoru svoj liečebný režim, ktorý zahŕňa špecifický počet podaní (cyklov) podaných za určitý čas. Cieľom je zničenie zvyškových nádorových buniek po operačnom a/alebo rádioterapeutickom odstránení nádoru, spomalenie rastu nádoru, redukcia symptómov. Pri mozgových nádoroch sa väčšinou po operácii podáva chemoterapia spolu s rádioterapiou, špeciálne pri rekurentných nádoroch (ak sa nádor vrátil aj po liečbe). Pri glioblastómoch a high-grade gliómoch je štandardnou liečebnou metódou rádioterapia v kombinácii s denným podaním nízkych dávok temozolomidu, neskôr v mesačných dávkach po rádioterapii počas 6 mesiacov, pričom sa jednoznačne nepotvrdil priaznivejší vplyv na dĺžku prežívania pri jeho dlhšom podávaní. Kombinácia 3 liečiv: lomustine, procarbazine, vincristin sa využíva popri rádioterapii s dobrým efektom na predĺženie života u pacientov pri grade III oligodendroglióme s 1p19q ko-deléciou a pri low grade tumoroch, ktoré nemohli byť kompletne odstránené. Prebiehajú klinické štúdie, ktoré skúmajú účinok chemoterapie na oddialenie potreby rádioterapie pri pacientoch s low-grade gliómami, kedy sa realizuje kontrolné MR mozgu každé 2-3 mesiace počas liečby. Neskôr sa intervaly medzi MR vyšetreniami predlžujú, podľa stavu pacienta a štádia tumoru. Pokiaľ sa samotná chemoterapia javí ako nedostatočná, doplní sa aj ďalšia terapia.
Nežiaduce účinky chemoterapie sú veľmi individuálne a záležia aj na dávke a druhu chemoterapie, ale všeobecne zahŕňajú: únavu, zvýšenú náchylnosť na infekcie, nevoľnosť a zvracanie, stratu vlasov, stratu chuti do jedla, hnačku.
Väčšinou sa stav zlepší po ukončení terapie. Zriedkavo môžu niektoré lieky spôsobiť stratu sluchu, poškodenie obličiek (v tomto prípade sa pacientovi podávajú zvýšené množstvá intravenóznych tekutín na podporu funkcie obličiek).
Cielená terapia
Nadstavbou klasickej chemoterapie je terapia cielená, ktorá sa zameriava na špecifické nádorové gény, proteíny alebo tkanivo, ktoré vyživuje tumor a pomáha jeho rastu. Táto liečba brzdí rast a rozširovanie sa nádorových buniek s minimálnym negatívnym efektom na zdravé tkanivo. Nie všetky tumory majú identické cieľové miesta, niektoré môžu mať cieľových bodov aj viac. Vždy je treba preskúmať nádorové bunky detailne, aby sa zvolila najvhodnejšia terapia. Štúdie neustále prebiehajú a objavujú sa nové gény, proteíny zodpovedné za zvrat bunky na nádorovú, a tieto výskumy pomáhajú lepšie špecifikovať cielenú terapiu. Pri mozgových nádoroch poznáme dva druhy liečby: bevacizumab, ktorý spôsobuje anti-angiogenézu (zabraňuje rastu ciev, vyživujúcich tumor, a teda "vyhladovanie tumoru"), využíva sa na liečbu multiformného glioblastómu, ak zlyhala predchádzajúca liečba. Druhou liečbou je larotrectinib, ktorý sa nevyužíva na špecifický druh nádoru, ale zameriava sa na špecifickú genetickú mutáciu – NTRK fusion. Táto genetická mutácia sa nachádza vo viacerých druhoch nádorov, vrátane niektorých mozgových.
Schválený je na liečbu niektorých metastatických mozgových nádorov alebo takých, ktoré sa nedajú odstrániť operačne a zhoršujú sa pri iných druhoch liečby. Typy cielenej terapie rôznych druhov metastatickej rakoviny mozgu, ktoré cielia na špecifické gény sú:
- Osimertinib: na nemalobunkový karcinóm pľúc, ktorý má genetickú mutáciu na EGFR géne.
- Alectinib: na nemalobunkový karcinóm pľúc, ktorý má mutáciu na ALK géne.
- Lapatinib: sa môže využiť pri HER2- pozitívnych nádoroch prsníkov.
- Dabrafenib: sa používa buď samostatne alebo spolu s trametinibom a vemurafenibom pri melanómoch.
Imunoterapia
Niektoré typy imunoterapie preukázali sľubné výsledky v liečbe mozgových metastáz z rakoviny pľúc a melanómu. Tieto zahŕňajú: ipilimumab, nivolumab a pembrolizumab.
Liečba mozgových metastáz
Ak sa rakovina rozšíri do iných častí tela, nazývame to metastázami. Mozgové metastázy sa preferenčne liečia operačne a rádioterapiou (prípadne cielenou terapiou a imunoterapiou, niekedy je pacientovi ponúknutá účasť na klinickej štúdii), chemoterapia nemá taký efekt, vzhľadom na prítomnosť hematoencefalickej bariéry sa veľa liečiv k mozgu nedostane. V minulosti sa chemoterapia pri mozgových nádoroch využívala, len ak zlyhala rádioterapia. Momentálne exitujú tieto liečebné prístupy:
Operácia
Operácia je najčastejšie úvodnou metódou voľby, pokiaľ je metastáza lokalizovaná iba v jednej ohraničenej časti. Potom zvykne nasledovať rádioterapia.
Rádioterapia
Whole-brain radiation therapy (WBRT) – “rádioterapia celého mozgu”. Niekedy sa lekári snažia vynechať z rádioterapie časť mozgu nazývanú hipokampus, aby predchádzali poruchám kognitívnych funkcií (poruchy pamäti, orientácia v čase, priestore). Vysoko dávková rádioterapia využíva princípy stereotaktickej rádioterapie, ktorá je cielená iba na nádorové tkanivo. Táto metóda funguje dobre na existujúce tumory, avšak nemusí zabrániť vzniku nových metastáz.
Liečba leptomeningeálnych metastáz
Pokiaľ sa rakovina rozšíri do meningeálnych obalov mozgu a miechy, nazývame to leptomeningeálne metastázy. Liečebnou metódou tejto formy ochorenia môže byť chemoterapia, ktorá sa podáva buď priamo do mozgovomiechového moku formou lumbálnej punkcie, v tomto prípade hovoríme o intratékalnej chemoterapii alebo prostredníctvom Ommayovho rezervoára zavedeného cez mozgové komory.
Remisia a riziko rekurencie
Remisiou nazývame stav, kedy nie je možné detegovať nádorové bunky v tele pacienta. Môže byť prechodná alebo trvalá. Pri väčšine mozgových nádorov je typické, že aj napriek negatívnym nálezom na zobrazovacích vyšetreniach, sa nádor po liečbe vráti (rekurencia nádoru). Pacienti s mozgovými nádormi sú preto často kontrolovaní prostredníctvom MR vyšetrenia. Táto neistota o úspechu liečby a potenciálnom návrate tumoru je veľkým stresujúcim faktorom pre pacientov. Je preto vhodné poznať všetky liečebné a diagnostické možnosti a byť pripravený na prípadný liečebný postup, ak sa nádor vráti. Rekurentný nádor väčšinou vzniká v blízkosti lokality pôvodného nádoru, menej často sa objaví na inom mieste (multifokálny mozgový nádor). Pokiaľ sa nádor vráti, rozbieha sa nové testovanie a stanovovanie najvhodnejšej liečby. Je možné, že sa bude postupovať ako pri predchádzajúcom nádore, alebo sa môže zvoliť iné poradie liečebných metód.
Možnosti môžu zahŕňať: temozolomide (pri grade III rekurentných nádoroch), bevacizumab, Alternating electric field therapy(TTF) pri rekurentných high-grade gliómoch. Neexistuje jednoznačný správny prístup k liečbe pri mozgových nádoroch, vždy záleží na konkrétnom prípade. Pri akejkoľvek voľbe plánu je vhodné od začiatku doplniť aj paliatívnu liečbu na zmiernenie príznakov samotného ochorenia alebo nežiaducich účinkov liečby. Je možné, že pri vhodnom kandidátovi mu bude navrhnutá aj klinická štúdia. Mnohé z týchto nových liečiv nazývame "molekulárna cielená terapia", pretože sú veľmi malé, môžu byť užité perorálne a cielia na špecifické časti buniek mozgového nádoru. Tieto nové liečivá sa testujú buď samostatne alebo v kombinácii so štandardnou chemoterapiou. Ľudia s rekurentnými mozgovými nádormi často prepadajú zúfalstvu, depresii, strachu. Je preto vhodné komunikovať so svojím lekárom, vhodné je si nájsť aj terapeuta, prípadne podporné skupiny ľudí s podobným ochorením.
Paliatívna liečba
Mozgové nádory a ich liečba vyvolávajú rôzne fyzické ako aj psychické symptómy a nežiaduce účinky. Paliatívna (podporná ) liečba má za úlohu pomáhať riešiť tieto komplikácie. Paliatívna terapia môže byť súčasťou kuratívnej terapie (liečby zameranej na vyliečenie pacienta) a zameriava sa najmä na zlepšovanie fyzického stavu zmierňovaním symptómov, na podporu pacienta a jeho rodinných príslušníkov a ďalšie nemedicínske potreby pacienta. Každý pacient odhliadnuc od veku, pohlavia, druhu a štádia rakoviny môže dostať paliatívnu terapiu. Ľudia, ktorí popri štandardnej kuratívnej dostávali aj paliatívnu terapiu, majú menej príznakov, lepšiu kvalitu života a sú spokojnejší s liečbou. Paliatívna terapia je široký pojem, ktorý zahŕňa úpravu medikácie, výživy, relaxačné metódy, emocionálnu a duchovnú podporu. Niekedy sa postupy pri paliatívnej a kuratívnej terapii veľmi podobajú – operácia, chemoterapia, rádioterapia. Mozgové nádory môžu mať veľký dopad na bežný denný život človeka, ako aj jeho rodiny, preto sú pri paliatívnej terapii využívané lieky, ktoré tieto príznaky môžu zmierňovať.
Kortikosteroidy: tieto lieky (napr. dexametazion), okrem iných účinkov, znižujú opuch mozgu, čo môže spôsobiť ústup bolestí aj bez užívania liekov na bolesť (analgetiká). Ústupom opuchu a znížením tlaku na mozgové centrá sa môžu zlepšiť aj niektoré neurologické funkcie.
Antiepileptiká: Antiepileptiká, predpísané neurológom, môžu pomôcť so záchvatmi.
Štatistky
Mozgové nádory a nádory nervového systému sú desiatou najčastejšou príčinou úmrtia mužov a žien. Štatisticky sa udáva ich výskyt v SR u mužov od 7 do 8,9 na 100 000 obyvateľov/rok, u žien od 6,5 do 7,4, pričom je zreteľný stúpajúci trend v priebehu jednotlivých rokov, ale úmrtnosť nemá takýto stúpajúci trend, čo je veľmi pravdepodobne dané liečbou. Úmrtnosť na zhubné primárne mozgové nádory dospelých ľudí je u mužov 6,2-7,0/100 000 obyvateľov/rok, u žien 4,9-5,7/100 000 obyvateľov na rok, 5-ročné prežívanie (koľko percent ľudí prežije 5 rokov od diagnostikovania tumoru) je celkove v celej skupine pacientov približne 34% u mužov a 36% u žien, veľmi závisí od viacerých faktorov – najmä od typu nádoru. Štatistika je iba orientačná, štatistiky 5-ročného prežitia sa obnovujú raz za 5 rokov, a preto môže byť v rámci daných 5 rokov situácia v diagnostike alebo liečbe iná, ako bola na začiatku ochorenia. Je dôležitá dobrá komunikácia a dôvera pacienta s ošetrujúcim personálom.