- Definícia
- Symptómy a príznaky
- Rizikové faktory
- Diagnóza
- Štádiá
- Typy liečby
- Po ukončení liečby
- Štatistiky
- Sociálne zabezpečenie
Definícia
Pri akútnej myeloblastovej leukémii dochádza v kostnej dreni k poruche v tvorbe a vývoji bielych krviniek v počiatočných štádiách ich vývoja. Na počiatku vývoja bielej krvinky je bunka, ktorá sa nazýva myeloblast alebo lymfoblast. Na konci tohto vývoja sú zrelé biele krvinky, ktoré na nazývajú granulocyty alebo lymfocyty. Pri akútnej myeloblastovej leukémii dochádza k blokáde na istom stupni vývoja myeloblastu a preto sa bunky ďalej nevyvíjajú do normálnej bielej krvinky, ale nekontrolovateľne sa množia na rôznej úrovni myeloblastu. Vzniká veľmi rýchlo veľké množstvo myeloblastov, ktoré sa hromadia v kostnej dreni a odtiaľ sa vyplavujú do krvi celého tela. Hromadenie myeloblastov v kostnej dreni vedie k potlačeniu tvorby všetkých zdravých a potrebných krviniek, ako sú červené krvinky, biele krvinky a krvné doštičky a pacient začína mať preto ťažkosti z nedostatku týchto krviniek.
Symptómy a príznaky
Sú dôsledkom nedostatku zdravých krviniek. Z dôvodu nedostatku červených krviniek má pacient prejavy anémie ako je únava, slabosť, búšenie srdca, bledá koža, dýchavica, bolesť hlavy, tlaky na hrudníku.
Pacienti majú poruchu imunity pre nedostatok zdravých bielych krviniek-granulocytov, čo znamená, že môžu mať opakované infekcie alebo infekcie, ktoré nereagujú na bežné antibiotiká.
Nedostatok krvných doštičiek vedie k prejavom krvácania do kože a slizníc s tvorbou modrín, aj väčšieho rozsahu, pacient môže mať drobné červené bodky na koži, najmä dolných končatín, môže mať nezastaviteľné krvácanie po extrakcii zubu alebo ženy majú neprestávajúce menštruačné krvácanie. Obzvlášť pri akútnej promyelocytovej leukémii majú pacienti významné krvácavé prejavy, môžu krvácať aj do mozgu, pľúc, čreva, moču.
Okrem toho môžu pacienti pociťovať bolesti kostí, bolesti pod pravým alebo ľavým rebrovým oblúkom, môžu schudnúť, mať nechutenstvo, môžu sa zvýšene potiť. Niektorí pacienti majú zväčšené lymfatické uzliny, môžu mať ťažko hojace sa rany, zväčšené boľavé ďasná, poruchy videnia alebo charakteristickú kožnú vyrážku plastického charakteru červenofialovej farby, tuhšiu na pohmat, nesvrbivú.
Ojedinele sa môže AML vyskytnúť najskôr ako solídny nádor kdekoľvek v tele mimo kostnej drene a nazýva sa myelosarkóm alebo chloróm, ktorý sa spravidla do 6 mesiacov rozšíri aj do kostnej drene a krvou do celého tela.
Akútna myeloblastová leukémia je ochorenie staršieho veku (nad 60 rokov), ale môže sa vyskytnúť v ktoromkoľvek veku.
Naopak, akútna promyelocytová leukémia (jeden podtyp akútnej myeloblastovej leukémie) má najvyšší výskyt v ľudí v strednom veku.
Rizikové faktory
Rizikový faktor je čokoľvek, čo zvyšuje riziko vzniku rakoviny alebo iných ochorení, v tomto prípade AML. Aj keď rizikový faktor može ovplyvniť vznik AML, priamo ju nespúšťa. Sú ľudia, ktorí majú mnohé rizikové faktory a nemajú AML, na druhej strane sú ľudia, ktorí môžu mať AML a nemajú žiadne rizikové faktory. Niektoré rizikové faktory vieme ovplyvniť, sú súčasťou životného štýlu, ako napr. fajčenie, alkohol, obezita, nízka telesná aktivita, niektoré ovplyvniť nevieme, ako napr. vek. Medzi rizikové faktory AML patrí vek (vyšší vek, vyššie riziko), fajčenie, vyššie spomenuté faktory fyzikálne, chemické a biologické, tiež nižšie spomenuté dedičné ochorenia, predošlá liečba cystostatikami kvôli rakovine a vyššie spomenuté hematologické ochorenia.
Dedičné faktory
Niektoré prípady akútnej myeloblastovej leukémie sa rozvinú v spojitosti s dedičnými mutáciami alebo s mutáciami zárodočných buniek. Môžu byť súčasťou iných syndrómov (Downov syndróm, Noonanovej syndróm, Li-Fraumeniho syndróm, ataxia teleangiektázia, Klinefelterov syndróm, Wiskott-Aldrichov syndróm, Fanconiho anémia a iné).
Kvôli poznaniu skupiny dedičných AML je vždy potrebné dôkladne informovať lekára o výskyte onkologických aj iných ochorení v rodine. Postihnuté rodiny a pacienti by mali mať ponúknuté genetické vyšetrenie.
Dnes už vieme, že za poruchou vývoja bielej krvinky je poškodený genetický materiál (DNA= deoxyribonukleová kyselina, RNA= ribonukleová kyselina) vo včasných vývojových štádiách bielej krvinky, ktorého dôsledkom je porucha vývoja bielej krvinky. Poškodenie genetického materiálu (DNA, RNA) sa nazýva mutácia. Mutácie môžu byť „spontánne“, ak ju nespôsobí žiadna vonkajšia príčina, ale môžu ju spôsobovať aj faktory prostredia, a to chemické, fyzikálne a biologické, vtedy hovoríme o „indukovanej“ mutácii. Čo je príčinou mutácií pri AML, nie je presne známe. Ale ako rizikové faktory sa v literatúre uvádza ionizačné žiarenie (radiácia), niektoré chemické látky (benzén a jeho deriváty, petrochemické látky, tabakový dym) a biologické (niektoré vírusy).
Tiež niektoré iné hematologické ochorenia môžu v priebehu rokov prejsť do akútnej leukémie, napríklad myelodysplázia a myeloproliferatívne ochorenia.
Diagnóza
Krvný obraz a náter periférnej krvi, v ktorom môže lekár pozorovať pod mikroskopom prvé zmeny vo vzhľade a počte krviniek.
Hemokoagulačné vyšetrenie - objasňuje pomery v systéme zrážania krvi.
Vyšetrenie biochemické: parametre funkcií obličiek, pečene, obsah minerálov, bielkovín v organizme, stav imunoglobulínov, zápalové parametre, parametre výživy.
Vyšetrenie periférnej krvi a kostnej drene prietokovou cytometriou a metódami genetiky – pomáhajú určiť podtyp AML, zmeny v chromozómoch (počet, tvar, veľkosť, zoskupenie), zistiť genetické mutácie (zmeny v génoch).
Genetické vyšetrenie
pomáha pri rozhodovaní o type liečby a potrebe transplantácie krvotvorných buniek.
Aspirácia kostnej drene
odber tekutej časti kostnej drene.
Biopsia/trepanobiopsia
odber malej časti tkaniva kostnej drene s kosťou.
Celý odber aspirátu kostnej drene robí lekár v spolupráci so zdravotnou sestrou a trvá asi 10 minút, ak sa robí aj biopsia, výkon trvá celkovo približne 15 minút. Pacient je pred výkonom poučený o celom výkone, a môže sa opýtať na to, čo mu je nejasné. Odber sa realizuje so zadného tŕňa bedrovej kosti, len vo výnimočných prípadoch z hrudnej kosti. Pacient leží na lôžku na bruchu, miesto odberu sa dezinfikuje a znecitliví použitím lieku na znecitlivenie. Pokiaľ sa robí zároveň biopsia, pacientovi sa podajú do žily aj lieky na utlmenie a môže celý výkon prespať. Výkon je mierne bolestivý a na bolestivé momenty lekár pacienta upozorní. Potom lekár tenšiu ihlu zavedie do kosti a odoberie potrebné množstvo materiálu. Ak nasleduje aj biopsia kostnej drene, lekár použije hrubšiu ihlu a cez ten istý vpich ako sa odoberal aspirát, realizuje aj odber biopsie. Aspirát kostnej drene vyšetruje hematológ pod mikroskopom a biopsia sa vyšetruje v referenčnom centre v Martine s celoslovenskou pôsobnosťou. Výsledky vyšetrenia aspirátu = cytomorfológiu kostnej drene poznáme už v deň vyšetrenia, vyšetrenie biopsie trvá 2 až 3 týždne.
Lumbálna punkcia
vyšetrenie mozgovomiešnej tekutiny: ak sú prítomné niektoré príznaky u pacienta, ktoré môžu hovoriť o tom, že AML môže postihovať aj mozog a miechu, je potrebné vyšetriť mozgovomiešny mok. Lekár zavádza tenkú dlhšiu ihlu do priestoru medzi zadné výbežky stavcov, dostane sa do potrebnej hĺbky a odoberie vzorku moku na vyšetrenie biochemické a mikroskopické, niekedy aj na prietokovú cytometriu a mikrobiológiu. Miesto vpichu lekár znecitliví. Takto výkon nie je príliš bolestivý. V prípade, že sa potvrdia leukemické bunky aj v mozgovomiešnom moku, je potrebné výkon punkcie opakovať a zároveň lekár podáva do tohto priestoru chemoterapiu na odstránenie leukemických buniek.
Podtypy AML
Podľa klasifikačného systému Svetovej zdravotníckej organizácie z roku 2016 je rozpoznaných sedem základných podtypov AML a tie sa delia na ďalšie typy podľa genetických, patologických (vzhľadu pod mikroskopom) a klinických kritérií (ťažkostí pacienta).
Podľa cytogenetických kritérií (chromozómové zmeny v leukemických bunkách) sa delia AML na rizikové skupiny:
Priaznivé riziko: chromozómové zmeny, ktoré sú prítomné sa spájajú s veľmi dobrou odpoveďou leukémie na podávanú liečbu, ktorá v tomto prípade býva úspešná.
Stredné riziko: chromozómové zmeny hovoria o menej priaznivej prognóze.
Nepriaznivé riziko: chromozómové zmeny sa spájajú s menej úspešnou liečbou a nízkou šancou na vyliečenie.Vo všeobecnosti sa nepriaznivé cytogenetické chromozómové zmeny nájdu prevažne u starších pacientov nad 60 rokov.
Podľa molekulových nálezov pri molekulovom vyšetrení vie lekár predpovedať lepšiu a horšiu prognózu pacienta a tiež vie, v prípade ktorých molekulových aberácií (odchyliek) dosahuje chemoterapia lepšiu úspešnosť a v ktorých nižšiu.
Štádiá
AML nemá štádiá, leukémia buď je alebo nie je. Keďže sa choré bunky nachádzajú v krvi, dostávajú sa do celého tela. Preto hovoríme o takzvanom „systémovom“ ochorení.
Typy liečby
Štandardná (najlepšia dostupná) liečba AML má byť sústredená v špecializovaných centrách, v ktorých zdravotnícki špecialisti hematoonkológovia majú skúsenosti v liečbe akútnych leukémií a súčasne majú k dispozícii multidisciplinárnu podporu. Na začiatku je potrebné informovať sa o možnosti a dostupnosti klinických štúdií. Liečba AML sa plánuje individuálne podľa podtypu AML, podľa veku a podľa rizika. Spočíva v podávaní chemoterapie a podpornej liečby. V prípade APL sa podávajú aj nechemoterapeutické lieky ako je derivát vitamínu A – kyselina all-transretinová a oxid arzenitý.
Chemoterapia AML
Chemoterapia pôsobí na všetky rýchlo deliace sa bunky, ako sú bunky kostnej drene, bunky vlasových cibuliek, bunky sliznice tráviaceho traktu. Preto sa najčastejšie na týchto miestach objavujú aj vedľajšie účinky chemoterapie, ako je pokles všetkých krviniek, vypadávanie vlasov a zmeny na koži a nechtoch, boľavá sliznica v ústach, hnačky.
Indukčná chemoterapia (indukcia): táto liečba je spojená s pobytom v nemocnici s trvaním približne 4 týždne. V prípade komplikácií vzniknutých počas liečby sa môže pobyt v nemocnici predĺžiť. Cieľom indukcie je navodiť (indukovať) stav kompletnej hematologickej remisie, čo znamená, dosiahnuť stav, keď sa klinický stav pacienta normalizuje, rovnako sa normalizuje nález v krvnom obraze, kostnej dreni, v systéme zrážania krvi a pacient nemá mimodreňovú chorobu. Ak stále pretrváva nález viac ako 5% nezrelých buniek v kostnej dreni po 2 indukčných chemoterapiách, pacient sa považuje za refraktérneho, to znamená, že neodpovedá na liečbu. V tomto prípade šancu na vyliečenie ponúka iba transplantácia kostnej drene.
Kľúčové lieky v liečbe AML sú antracyklíny (daunorubicín, idarubicín) a cytozínarabinozid. Podávajú sa v infúzii do žily a trvanie liečby je 7 dní. U starších pacientov sa môže podávať pod kožu azacitidín 7 dní po sebe v mesiaci s opakovaním každých 28 dní.
Konsolidačná liečba: cieľom tejto liečby je odstrániť zostávajúce leukemické bunky, ktoré už nemožno dokázať dostupnými medicínskymi testami. Liečba trvá 4 až 6 dní, podľa druhu liečby, ktorú zvolí lekár, potom je pacient na približne 4 dni prepustený z nemocnice domov a následne opäť prijatý približne na dva týždne na odsledovanie a podpornú liečbu v čase, keď sú všetky krvinky po chemoterapii poklesnuté a imunitný systém oslabený.
V súčasnosti sa klasická chemoterapia v niektorých prípadoch AML kombinuje s biologicky cielenou liečbou. U pacientov s AML priaznivého a stredného rizika sa k liečbe pridáva monoklonálna protilátka gemtuzumab ozogamycín. Pacientom s AML s FLT3 mutáciou sa ku štandardnej liečbe pridáva midostaurín.
Liečba akútnej promyelocytovej lekukémie APL
Pacienti s APL sa liečia podľa príslušnosti do jednej z troch rizikových skupín. Rizikové skupiny pacientov s APL sú dané vstupnými hodnotami bielych krviniek a krvných doštičiek. Pacienti, ktorí majú počet bielych krviniek na začiatku ochorenia viac ako 10 x 109/l sú vysokorizikoví, ostatní sú hodnotení ako štandardné riziko.
Štandardným prístupom v liečbe pacientov so štandardným rizikom APL je podávanie kyseliny all-trans retinovej spolu s oxidom arzenitým. Tieto lieky sa podávajú v indukcii a v nasledujúcich štyroch konsolidáciách. All-transretinová kyselina je podávaná v indukcii v tabletkách do dosiahnutia kompletnej remisie a následne v konsolidáciách každé dva týždne 15 dní po sebe, celkovo 7 cyklov. Oxid arzenitý sa podáva infúziou do žily počas indukcie denne do dosiahnutia kompletnej remisie, v konsolidáciách sa podáva 5 dní v týždni 5 týždňov po sebe, preto pacienti musia byť v nemocnici a súčasne je potrebné kontrolovať pravidelne EKG (elektrokardiogram) a hladiny draslíka a magnézia. Pacienti v štandardnom riziku, ktorí dosiahnu kompletnú molekulovú remisiu (úplné vymiznutie sledovanej bielkoviny pml/rara pri molekulovom vyšetrení) po ukončení konsolidácií, liečbu ukončili a sú naďalej len sledovaní. Táto liečba je všeobecne pacientami dobre tolerovaná, lebo lieky nie sú cytostatiká a preto pacienti nemajú toľko nežiadúcich účinkov.
Pacienti s vysokým rizikom APL sú liečení nasledovne:
Indukčná liečba: vyžaduje pobyt pacienta v nemocnici. Kľúčové lieky sú kyselina all-trans retinová podávaná v tabletkách do dosiahnutia kompletnej hematologickej remisie v kombinácii s antracyklínmi (idarubicínom, podávaným do žily obdeň, celkovo 4 dni). Podáva sa aj cytozínarabinozid jeden až dva dni po sebe v infúzii.
Konsolidačná liečba: striedavo sa podávajú antracyklíny (idarubicín, mitoxantrón), cytozínarabinozid a all-transretinová kyselina.
Udržiavacia liečba: pacienti s vysokým rizikom by v súčasnosti mali podstúpiť aj udržiavaciu liečbu v trvaní dvoch rokov, ktorú pacient absolvuje ambulantnou formou. Každý týždeň má pacient aplikované pod kožu cytostatikum (metotrexát) a počas celú dobu dvoch rokov užíva aj ďalšie tabletkové cytostatikum (purinethol).
Transplantácia kmeňových buniek
Transplantácia krvotvorných buniek je jediným prístupom na vyliečenie u pacientov patriacich do skupiny vysokého rizika AML, u pacientov s AML, ktorá nereaguje na podávanú liečbu, alebo u pacientov, ktorým sa AML vráti. U pacientov so stredným rizikom je tento postup tiež považovaný za štandardný prístup, ale rozhodovanie môže byť ovplyvnené aj ďalšími faktormi, ako je vek, komplikácie počas indukčnej liečby, rozhodnutie pacienta a podobne. U pacientov s APL sa transplantuje iba v prípade, ak ochorenia nereaguje na podávanú liečbu, alebo sa opakovane vráti, obe možnosti sú však veľmi výnimočné.
Pri transplantácii krvotvorných buniek sa po zničení leukemickej kostnej drene chemoterapiou podávajú zdravé kmeňové krvotvorné bunky do tela pacienta. Ak je darcom týchto buniek iný človek, hovoríme o alogénnej transplantácii, pokiaľ ide o bunky samotného pacienta, hovoríme o autológnej transplantácii. V liečbe AML a APL sa častejšie využíva alogénna transplantácia kmeňových krvotvorných buniek.
Termín „transplantácia kostnej drene“ sa dnes už nepoužíva, pretože sa netransplantuje celé tkanivo kostnej drene, ale kmeňové krvotvorné bunky.
Liečba starších pacientov a pacientov s pridruženými chorobami okrem AML
Podanie intenzívnej chemoterapie je spojené s početnými nežiadúcimi účinkami liečby a komplikáciami, ktorých závažnosť môže byť pre pacientov starších ako 65 rokov a pacientov, ktorí trpia aj inými ochoreniami (ochorenia srdca, cukrovka, stav po cievnej mozgovej príhode, ochorenia pľúc a iné) môže byť spojená s vysokým rizikom úmrtia, preto sa u týchto pacientov volí podanie neintenzívnej chemoterapie, alebo by mali byť zaradení do klinickej štúdie, pokiaľ je to možné (závisí to od možností daného pracoviska).
Liečebné možnosti zahŕňajú:
Podanie liečby v rámci klinickej štúdie
Podanie hypometylačnej látky – v podmienkach Slovenska je to azacitidín, ktorý pôsobí na epigenetickej úrovni (zapína a vypína gény, ktoré spôsobujú proliferáciu buniek). Azacitidín sa podáva dovtedy, kým odpoveď na liek trvá. Iná hypometylačná látka na Slovensku nie je dostupná.
Podanie nízko-dávkovanej chemoterapie (cytozínarabinozid) do trvania efektivity.
Podanie podpornej liečby, pod ktorou sa rozumie liečba ťažkostí ako sú infekcie, podávanie transfúzií červených krviniek a krvných doštičiek, podávanie rastových faktorov na rast červených krviniek. Dĺžka života je v tomto prípade podmienená agresivitou samotnej leukémie, obyčajne ide o niekoľko týždňov alebo mesiacov.
Lieky ako venetoklax, enasidenib, glasdegib na Slovensku nie sú bežne dostupné.
Cielená terapia
Cielená liečba pôsobí cielene na gény a bielkoviny zodpovedné za rast a množenie leukemických buniek. Podľa typu génových mutácií v leukemických bunkách existujú lieky s cielených účinkom:
· Midostaurín pre pacientov s AML a mutáciou FLT3 génu – kombinuje sa so štandardnou liečbou u pacientov s AML s priaznivým a stredným rizikom,
· Enasidenib pre pacientov s relapsom alebo refraktérnou (nereagujúcou na liečbu) AML s IDH2 mutáciou – na Slovensku nedostupný.
· Ivosidenib - pre pacientov s relapsom alebo refraktérnou (nereagujúcou na liečbu) AML s IDH1 mutáciou – na Slovensku nedostupný
· Glasdegib pre pacientov s AML nevhodných na intenzívny chemoterapiu - na Slovensku nedostupný
Refraktérna AML
Keď leukémia nereaguje na podávanú liečbu, hovoríme, že je refraktérna. V tomto prípade jedinou možnosťou na vyliečenie je alogénna transplantácia krvotvorných buniek.
Po ukončení liečby
Po ukončení liečby AML aj APL je potrebné sledovanie pacienta v určených intervaloch.
Pokiaľ pacient podstúpil štandardnú liečbu, bez nutnosti transplantácie krvotvorných buniek, počiatočný interval sledovania je prvé dva roky každé 3 mesiace, ďalšie 3 roky každých 6 mesiacov a následne 1 x ročne na pracovisku, kde sa pacient liečil. Je individuálnym rozhodnutím každého pracoviska, kedy pacienta po ukončení liečby vyradí z evidencie, môže to byť už po 5 rokoch, ale aj po 10 a viac rokoch sledovania. Vždy po vyradení zo sledovania na špecializovanej ambulancii, hematoonkológ dáva pacientovi kompletnú správu o podstúpenej liečbe s odporúčaniami pre sledovanie a prevenciu neskorej toxicity po ukončenej liečbe.
Ak pacient podstúpil transplantáciu krvotvorných buniek alogénnu alebo autológnu, intervaly sledovania sú zo začiatku častejšie, najskôr každý týždeň a keď je pacient bez ťažkostí postupne sa intervaly predlžujú. V prípade alogénnej transplantácie krvotvorných buniek kontroly závisia od závažnosti komplikácií po transplantácii, od potreby sledovania hladín niektorých liečiv a podobne.
Čo sleduje lekár po ukončení liečby?
Po ukončení liečby sa robia niektoré laboratórne, prípadne zobrazovacie vyšetrenia, ktoré majú včas odhaliť prípadný návrat ochorenia. Ide najmä o vyšetrenia prvé dva roky po liečbe. Patrí sem vyšetrenie kostnej drene, vyšetrenie krvného obrazu, parametrov obličiek a pečene. Neskôr sa robia aj vyšetrenia zamerané na skríning neskorých následkov po liečbe – vyšetruje sa srdca (EKG, ECHO srdca), vyšetrujú sa brušné orgány (USG abdomenu), vyšetrujú sa pľúca ( funkčné vyšetrenie pľúc + Rtg pľúc), riešia sa ortopedické problémy, endokrinologické problémy, robia sa vyšetrenia zamerané na prevenciu a skorý záchyt druhotných nádorových ochorení (kolonoskopia = vyšetrenie hrubého čreva, kožné vyšetrenie, gynekologické vyšetrenie s vyšetrením prsníkov, urologické vyšetrenie).
Môže pacient počas liečby AML, APL pracovať?
Liečba AML aj APL je vo všeobecnosti tak náročná, že sa neodporúča zaradenie do pracovného procesu. Študentom sa odporúča prerušiť štúdium a pokračovať až po zvládnutí najnáročnejšieho obdobia. Pokiaľ sa pacient cíti tak, že by zvládol menej náročnú „home office“ prácu (a je mu umožnená zo strany zamestnávateľa), táto môže byť prínosom pre pacienta, lebo mu prináša pocit užitočnosti, istej samostatnosti, čo má pozitívny efekt v liečbe pacienta.
Môže pacient pracovať po ukončení liečby?
Pokiaľ je liečba ukončená, pacient sa cíti dobre, nemá trvalé následky po liečbe a nie sú známky recidívy ochorenia, je možné zaradenie pacienta do pracovného procesu. Nedá sa presne stanoviť, kedy je vhodný čas na to, aby pacient začal pracovať, je to individuálna záležitosť, niekto potrebuje na zotavenie dlhší čas, niekto kratší. Aj keď návrat nemusí byť ľahký, všeobecne sa zaradenie do pracovného procesu odporúča, lebo prináša nové sociálne kontakty, dôležitý pocit samostatnosti, užitočnosti a schopnosti zaradiť sa do normálneho života.
Môže mať pacient počas liečby deti?
Počas liečby a dva roky po liečbe sa ženám neodporúča otehotnieť a mať dieťa a mužom sa odporúča taktiež chránený styk počas liečby a rok po liečbe. Vývoj spermie od nezrelej bunky po zrelú spermiu schopnú oplodnenia síce trvá kratšie, približne 72 dní, ale aj napriek tomu sa ochranný interval odporúča aj u mužov dlhší ako 72 dní po ukončení liečby.
Može mať pacient deti po ukončení liečby?
Intenzívna chemoterapeutická liečba AML a APL môže zanechať na plodnosti mužov a žien trvalé následky. Ženy môžu mať anovulačné cykly alebo predčasnú menopauzu a muži môžu mať znížený počet spermií menej, či viac významne a počatie môže byť veľkým problémom.
Po transplantácii krvotvorných buniek je počatie takmer nemožné.
Z uvedených dôvodov sa u mladých mužov, ktorí plánujú potomstvo odporúča kryoprezervácia spermií pred liečbou a u žien odber zdravých vajíčok. Je dôležité spomenúť a upozorniť, že liečba akútnej leukémie môže byť urgentnou a neodkladnou záležitosťou a preto mnohokrát nie je možné z časových dôvodov a z dôvodov ohrozenia života pacienta odber spermií a vajíčok uskutočniť.
Ako sú ovplyvnené sexuálne funkcie pacienta?
Liečba leukémií je intenzívna a náročná, preto sa môže objaviť znížené libido u oboch pohlaví, poruchy erekcie. Po ukončení liečby sa obyčajne oblasť sexuality upraví.
Štatistky
Aj keď je AML smrteľným ochorením, je liečiteľná a často vyliečiteľná pomocou chemoterapie a transplantácie krvotvorných buniek. 5- ročné prežívanie pacientov s AML je približne 25-40%, znamená to, že približne 25%-40% pacientov po liečbe AML prežíva 5 rokov. Pri nepríbuzenskej transplantácii krvotvorných buniek sa 5-ročné prežívanie zvýši na 30-50%.
Jedine akútna promyelocytová leukémia dosahuje vďaka výbornej prognóze viac ako 85% vyliečených pacientov, posledné výsledky klinických štúdií hovoria o takmer 100% vyliečených. APL je v súčasnosti najlepšie liečiteľnou akútnou leukémiou dospelých pacientov.
Je dôležité si uvedomiť, že prežívanie závisí od rôznych faktorov, najmä biologickej povahy ochorenia a od veku pacienta.
Sociálne zabezpečenie
Pacient, ktorému bola diagnostikovaná akútna leukémia, môže byť práceneschopný. Ak bol pred stanovením diagnózy nemocensky poistený (bol zamestnaný, podnikal alebo si platil poistné dobrovoľne), bude môcť poberať nemocenské. Pokiaľ nemocensky poistený nebol, prípadne výška nemocenského nedosahuje životné minimum, môže (on sám alebo člen jeho domácnosti) na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny požiadať o pomoc v hmotnej núdzi.
Ak nemožno očakávať, že sa dôsledky ochorenia podarí vyriešiť počas jedného roka, pacient môže požiadať o invalidný dôchodok. Zároveň môže požiadať o vyhotovenie preukazu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Ako ťažko zdravotne postihnutý môže mať nárok na jeden alebo viaceré peňažné príspevky. Počas onkologickej liečby môže požiadať o vyhotovenie parkovacieho preukazu.
Pacient, ktorý potrebuje pomoc iného človeka pri každodenných aktivitách, môže poberať príspevok na osobnú asistenciu alebo osoba, ktorá sa o neho stará poberá opatrovateľský príspevok. Ak sa o pacienta nemá doma kto starať, môže požiadať o niektorú zo sociálnych služieb, akými sú opatrovanie v domácnosti alebo umiestnenie do domova sociálnych služieb.
Na prekonávanie následkov ochorenia slúžia zdravotnícke pomôcky hradené zdravotnou poisťovňou a pomôcky pre ťažko zdravotne postihnutých, na ktoré prispievajú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny. Pacient môže využiť aj kúpeľnú liečbu.
Invalidný dôchodok
Človek má nárok na invalidný dôchodok, ak je invalidný, bol dostatočne dlho dôchodkovo poistený, nedosiahol dôchodkový vek a nepoberá predčasný starobný dôchodok.
Kedy je človek invalidný
Osoba je invalidná, ak má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravým človekom. Dlhodobo nepriaznivý je zdravotný stav, ktorý má podľa poznatkov medicíny trvať dlhšie ako jeden rok.
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri akútnej leukémii (lymfatickej, myeloidnej):
Aktívne prejavy ochorenia | 70 – 80 % |
V štádiu remisie, po dvojročnej stabilizácii zdravotného stavu, pri stabilnom klinickom a laboratórnom náleze, so zníženou výkonnosťou organizmu | 60 – 80 % |
V prípade, že pacient trpí ešte ďalšími ochoreniami, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno navýšiť o najviac 10 % za všetky tieto ďalšie ochorenia spolu.
Ťažké zdravotné postihnutie
Ťažké zdravotné postihnutie je poškodenie zdravia, ktoré spôsobuje funkčnú poruchu v miere aspoň 50 %. Miera funkčnej poruchy sa určuje podľa druhu ochorenia. Jednotlivé ochorenia sú „ohodnotené“ určitou mierou funkčnej poruchy v percentách. Ak má človek viac ochorení, rozhodujúce je ochorenie s najvyššou mierou poruchy. K nemu je možné pripočítať maximálne 10 % za všetky ostatné ochorenia, ale iba za predpokladu, že ovplyvňujú ochorenie s najvyššou funkčnou poruchou.
Miera funkčnej poruchy pri akútnej leukémii:
U dospelých | 90 - 100 % |
U detí až do skončenia liečby | 100 % |
Pri remisii trvajúcej päť rokov | 30 - 40 % |