Symptómy a príznaky
Najčastejším a samostatným včasným príznakom býva hematúria, čiže prítomnosť krvi v moči a až v neskorších štádiách sa pridáva bolesť v oblasti obličky a hmatateľnosť nádoru.
Medzi ďalšie príznaky patria: strata hmotnosti, nevoľnosť, únava, nočné potenie, zvýšená teplota až horúčka, zvýšený krvný tlak, opuchy v okolí členkov,anémia.
Prípadné ďalšie príznaky súvisia s tvorbou metastatických ložísk v iných orgánoch.
Diagnóza
- Anamnéza a fyzikálne vyšetrenia pacienta.
Základné krvné testy a vyšetrenie moču.
Začiatočná diagnóza sa často urobí náhodne pri ultrasonografickom vyšetrení brucha.
Zbrazovacie metódy
CT brucha a pánve sú štandardným vyšetrením. Týmito testami sa zistí veľkosť nádoru, jeho prerastanie do okolitých štruktúr, či je lokalizovaný iba v obličke, alebo sa rozšíril aj do lymfatických uzlín, prípadne metastázoval do iných orgánov.
MRI brucha a hrudníka je potrebné ak CT vyšetrenie ukazuje na postihnutie veľkých ciev.
Biopsia
Na stanovenie definitívnej diagnózy je potrebná biopsia.
Ak zobrazovacie testy ukážu jednoznačne, že sa jedná o progresívne rastúci nádor môže sa prikročiť k chirurgickému odstaráneniu nádoru aj bez predchádzajúcej biopsie.
Rizikové faktory
Nasledujúce faktory zvyšujú riziko vzniku karcinómu obličky.
Fajčenie. Zdvojnásobuje riziko vzniku rakoviny.
Pohlavie. U mužov je rakovina obličiek dvoj až trojnásobne častejšia ako u žien.
Vek. Výskyt je najčastejší medzi 50. - 70. rokom života.
Stav výživy a hmotnosť. Obezita zvyšuje riziko rakoviny obličiek.
Zamestnanie. Zvýšené riziko je pri práci z azbestom alebo kadmiom(natierači).
Ochorenia. Hypertenzia, chronické obličkové choroby, dlhodobá dialýza, familiárny výskyt renálneho karcinómu.
Štádiá
Stage I: Nádor má 7 cm alebo menej a je len v obličke. Neprerastá na okolotého tkaniva ani do lymfatických uzlín.
Stage II: Nádor je väčší ako 7 cm, ešte stále neprerastá do okolitého tkaniva alebo lymfatických uzlín.
Stage III: Ak platí ktorákoľvek z nasledovných podmienok:
- Nádor akejkoľvek veľkosti a prerastá do lymfatických uzlín ale nie do vzdialených orgánov.
- Nádor prerastá do veľkých ciev alebo do okolitího tkaniva. Pritom môže ale nemusí postihohať lymfatické uzliny.It has not spread to other parts of the body
Stage IV: ktorákoľvek z týchto dvoch podmienok:
- Nádor sa rozšíril do nadobličky ale nie do vzdialených orgánov.
- Nádor sa rozšíril do vzdialených orgánov, ako pľúca, kosti či mozog.
Typy liečby
CHIRURGICKÁ LIEČBA
Ak sa nádor nerozšíril mimo obličku, alebo zasiahol iba blízke tkanivo a lymfatické uzli-ny, môže byť tento druh liečby postačujúci.
Radikálna nefrektómia.
Je operačný výkon, kedy sa odstráni nádor, celá oblička, nado-blička, priľahlé tkanivo a lymfatické uzliny. Radikálna nefrektómia sa zvyčajne odporúča pri liečbe veľkého nádoru, kedy v obličke neostáva veľa zdravého funkčného tkaniva.
Parciálna nefrektómia.
Je zákrok, kedy sa odstráni iba nádor. Tento typ liečby je vhod-ný pre nádory menšie ako 4 cm, pričom sa zachováva funkčnosť obličiek a znižuje riziko komplikácií vznikajúcich z chronického zlahávania obličiek po operácii. Novšie postupy vedú aj k rýchlejšiemu zotaveniu pacienta a menšiemu počtu vedľajších účinkov operácie.
Ďalšími možnosťami sú laparoskopická a robotická chirurgia (minimálna invazívna chirurgia), pri ktorých sa vyžaduje špeciálny tréning a dostatočné skúsenosti chirurgic-kého tímu s touto formou operačného zákroku.
Techniky, ktoré používajú elektrický prúd (rádiofrekvenčná ablácia) a zmrazenie nádo-rových buniek (kryoablácia) zavedením ihly alebo sondy, sú ešte v štádiu výskumu.
Aktívne sledovanie.
V určitých prípadoch ak je pacient v pokročilom veku alebo je nádor malý a pacient má závažné pridružené ochorenie, môže lekár zvoliť túto „liečebnú“ metódu. Sleduje pacienta pravidelnými vyšetreniami a v prípade progresie ochorenia pristúpi k liečbe.
SYSTÉMOVÁ LIEČBA
Zahŕňa nasledujúce 3 typy: chemoterapiu, cielenú terapiu a imunoterapiu.
Chemoterapia.
Chemoterapia nie je pre nádory obličiek vhodná, pretože nádory bývajú často rezis-tentné. Výnimkou je papilárny karcinóm obličky, kedy býva táto liečba úspešnejšia.
Cielená terapia.
Je liečba, kde sa používajú látky, ktoré sú priamo mierené (na rozdiel od chemotera-peutík) na špecifické proteíny a gény nádorových buniek alebo na molekuly, ktoré prispievajú k rastu a prežívaniu nádorových buniek.
Pri liečbe karcinómu obličky sa ukázali účinné látky ovplyvňujúce proces tvorby nového krvného riečiska (antiangiogénna terapia), proteíny, ktoré blokujú viaceré rastové faktory (inhibítory tyrozín kinázy - TKI) a mTOR inhibítory, ktoré pôso-bia na konkrétnu bielkovinu mTOR, potrebnú pre rast nádorovej bunky.
Imunoterapia.
Tiež nazývaná aj ako biologická liečba, má za cieľ zmobilizovať imunitný systém v boji proti nádorovým bunkám. Pri karcinóme obličky sa používajú najmä tzv. inhi-bítory regulačných bodov imunitného systému. (Blokátory PD-1 a PDL-1).
Liečba metastatického karcinómu obličky.
Dnes s veľkým úspechom nastupuje kombinácia inhibítorov tyrozín kinázy s imuno-terapiou blokátormi regulačných bodov. Je to dnes najsľubnejšia liečba.
Žiaľ je extrémne nákladná a u nás ešte stále nie štandardne hradená.
Pri karcinóme obličky býva často aj napriek metastatickému ochoreniu indikovaná aj nefrektómia. Predchádza sa tým bolestiam a krvácaniu počas systémovej liečby a je spojená aj s lepšou prognózou ochorenia.
Metastázy najčastejšie postihujú pľúca, ale aj iné orgány napr. pečeň, mozog alebo kosti. Ak postihujú iba jeden orgán, napr. pľúca, prichádza do úvahy ich chirurgické odstránenie (metastazektómia) .Takýto zákrok môže u niektorých pacientov predĺžiť dobu prežitia.
Štatistiky
5-ročná doba prežitia pacientom s karcinómom obličky je 75%, avšak závisí od štá-dia, v ktorom bola choroba diagnostikovaná. U dvoch tretín pacientov je nádor diag-nostikovaný v štádiu, keď je lokalizovaný iba v obličke a vtedy je 5-ročná doba preži-tia okolo 90%. Ak sa nádor rozšíril do okolitého tkaniva, alebo orgánu alebo regio-nálnych lymfatických uzlín, doba prežitia je 70%. A ak sú prítomné vzdialené metastázy je to iba 12%.
Súčasný pokrok v liečbe tohto ochorenia, najmä v spojení s imunoterapiou, umožňuje mnohým pacientom aj v tomto štádiu žiť dlhšie. A pri uspokojivej kvalite života.
Sociálne zabezpečenie
Pacient, ktorému bol diagnostikovaný zhubný nádor obličky môže byť práceneschopný. Ak bol pred stanovením diagnózy nemocensky poistený (bol zamestnaný, podnikal alebo si platil poistné dobrovoľne), bude môcť poberať nemocenské. Pokiaľ nemocensky poistený nebol, prípadne výška nemocenského nedosahuje životné minimum, môže (on sám alebo člen jeho domácnosti) na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny požiadať o pomoc v hmotnej núdzi.
Ak nemožno očakávať, že sa dôsledky ochorenia podarí vyriešiť počas jedného roka, pacient môže požiadať o invalidný dôchodok. Zároveň môže požiadať o vyhotovenie preukazu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Ako ťažko zdravotne postihnutý môže mať nárok na jeden alebo viaceré peňažné príspevky. Počas onkologickej liečby môže požiadať o vyhotovenie parkovacieho preukazu.
Pacient, ktorý potrebuje pomoc iného človeka pri každodenných aktivitách, môže poberať príspevok na osobnú asistenciu alebo osoba, ktorá sa o neho stará poberá opatrovateľský príspevok. Ak sa o pacienta nemá doma kto starať, môže požiadať o niektorú zo sociálnych služieb akými sú opatrovanie v domácnosti alebo umiestnenie do domova sociálnych služieb.
Na prekonávanie následkov ochorenia slúžia zdravotnícke pomôcky hradené zdravotnou poisťovňou a pomôcky pre ťažko zdravotne postihnutých, na ktoré prispievajú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny. Pacient môže využiť aj kúpeľnú liečbu.
Invalidný dôchodok
Človek má nárok na invalidný dôchodok, ak je invalidný, bol dostatočne dlho dôchodkovo poistený, nedosiahol dôchodkový vek a nepoberá predčasný starobný dôchodok.
Kedy je človek invalidný
Osoba je invalidná, ak má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravým človekom. Dlhodobo nepriaznivý je zdravotný stav, ktorý má podľa poznatkov medicíny trvať dlhšie ako jeden rok.
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri zhubných nádoroch obličky:
| Počas onkologickej liečby | 70 – 80 % |
| Po dosiahnutí stabilizácie zdravotného stavu (spravidla po dvoch rokoch) | 30 – 50 % |
| Neliečiteľné formy | 90 % |
V prípade, že pacient trpí ešte ďalšími ochoreniami, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno navýšiť o najviac 10 % za všetky tieto ďalšie ochorenia spolu.
Ťažké zdravotné postihnutie
Ťažké zdravotné postihnutie je poškodenie zdravia, ktoré spôsobuje funkčnú poruchu v miere aspoň 50 %. Miera funkčnej poruchy sa určuje podľa druhu ochorenia. Jednotlivé ochorenia sú „ohodnotené“ určitou mierou funkčnej poruchy v percentách. Ak má človek viac ochorení, rozhodujúce je ochorenie s najvyššou mierou poruchy. K nemu je možné pripočítať maximálne 10 % za všetky ostatné ochorenia, ale iba za predpokladu, že ovplyvňujú ochorenie s najvyššou funkčnou poruchou.
Miera funkčnej poruchy pri zhubných nádoroch obličky:
| Po odstránení vo včasnom štádiu (T1 N0M0), bez komplikácií | 40 % |
| Po odstránení vo včasnom štádiu (T1 N0M0), s komplikáciami | 50% |
| Po stabilizácii zdravotného stavu (do piatich rokov od stabilizácie> | 50 % |
| Po stabilizácii zdravotného stavu (po piatich rokoch od stabilizácie) | 40 – 50 % |
| Neliečiteľné formy | 90 - 100% |
| Recidívy | 70 - 80% |