Watchful waiting - sledovanie

U niektorých pacientov s indolentným lymfómom nie je nutné začínať liečbu v prípade, že sú inak zdraví a lymfóm sa neprejavuje symptómami ani neovplyvňuje ostatné orgány. Túto modalitu nazývame “watch-and-wait” – teda ide o observáciu či sledovanie pacienta. Lekár starostlivo monitoruje pacienta za pomoci fyzikálnych vyšetrení, počítačovej tomografie či inej zobrazovacej techniky a laboratórnych testov. Liečba je iniciovaná v prípade, že sa začnú prejavovať symptómy ochorenia, alebo vyšetrenia ukážu zhoršenie ochorenia.

Chemoterapia

Liečebné režimy sa odvíjajú od typu a štádia NHL. Najčastejšie používaný režim pri liečbe agresívneho lymfómu sa nazýva CHOP a zahŕňa 4 lieky: Cyklofosfamid, (Cytoxan, Neosar), Doxorubicín (Adriamycin), Prednizón, Vinkristín (Oncovin, Vincasar).

U pacientov s B-bunkovým lymfómom je kombinácia monoklonálnej protilátky s chemoterapiou účinnejšia (režim R-CHOP).

Rádioterapia

Rádioterapia je najčastejšie podávaná pacientom s lokalizovaným ochorením, čo je ochorenie, ktoré postihuje len 1 alebo 2 priľahlé oblasti. Tiež sa môže použiť pri lymfatických uzlinách, ktoré sú značnej veľkosti, viac ako 7 - 10 cm v priemere.

Cielená terapia

Cielená terapia je liečebný postup, ktorý cielene zasahuje špecifické gény, proteíny alebo tkanivové prostredie, ktoré pomáhajú k rastu a prežívaniu rakovinových buniek. Táto liečba blokuje rast a šírenie nádorových buniek s minimálnym poškodením zdravých buniek.

Monoklonálne protilátky

Monoklonálne protilátky sa viažu na špecifický proteín a neovplyvňujú bunky, ktoré daný proteín nemajú. Najčastejšie používanou protilátkou je rituximab, ktorý sa viaže na molekulu CD20 a nachádza sa na povrchu všetkých B-lymfocytov. Po naviazaní rituximabu na B-lymfocyt pomocou molekuly CD20 dochádza k aktivácií imunitného systému alebo zvýšeniu účinnosti chemoterapie.

Rituximab je účinnejší v kombinácií s chemoterapiou. Je tiež podávaný pacientom v remisii po indolentných lymfómoch za cieľom predĺženia času remisie.

Konjugáty protilátky s liečivom

sa naviažu na cieľovú štruktúru na nádorových bunkách a následne uvoľnia malé množstvo chemoterapeutika alebo inej látky priamo do nádorovej bunky. Takýmto liekom je brentuximab vedotin, ktorý je schválený na liečbu dospelých s určitými typmi lymfómov, pokiaľ vykazujú membránový proteín CD30.

Inhibítory kinázy - špecifických enzýmov - kináz

Inhibítory fosfatidylinositol-3 kinázy PIK3 inhibítory

Inhibítory Brutonovej kinázy používané v liečbe niekoľkých lymfómov

Imunoterapia

Imunoterapia, tiež nazývaná biologická liečba, je určená na zvýšenie prirodzenej obranyschopnosti organizmu v boji proti rakovine. Imunoterapiou sú napr. monoklonálne protilátky. Molekuly, príp. i bunky využívané v imunoterapii sú vyrobené špeciálnymi organizmami alebo inými modernými metódami v laboratóriu a zefektívňujú funkcie imunitného systému.

Pri terapii pomocou CAR T-buniek sú niektoré T-bunky odstránené z krvi pacienta. Potom sú tieto bunky pozmenené v laboratóriu tak, aby mali na povrchu špecifické receptory - chimérické antigénne receptory (CAR). Tieto receptory umožňujú T-bunkám rozpoznať nádorové bunky. Zmenené T-bunky sa vyvíjajú vo veľkom počte v laboratóriu a vracajú sa do tela pacienta, kde vyhľadávajú a ničia rakovinové bunky.

Transplantácia kostnej drene a kmeňových buniek

Transplantácia kostnej drene je zákrok, pri ktorom sa používa kostná dreň alebo periférna krv obsahujúca krvotvorné kmeňové bunky. Krvotvorné kmeňové bunky sú vysokošpecializované bunky, z ktorých vznikajú krvinky. Krvotvorné kmeňové bunky sa nachádzajú v kostnej dreni aj krvnom obehu. Ide o agresívnu liečbu, ktorá sa využíva iba pri pacientoch s progresiou alebo rekurentnou chorobou. Pri určitých podtypoch NHL, ako je lymfóm z plášťových buniek a niektorých T-bunkových lymfómov, môže byť súčasťou iniciálnej terapie, aby sa znížilo riziko rekurencie.

Existujú 2 druhy transplantácie: allogénne (ALLO) a autológne (AUTO).

Allogénna transplantácia využíva kmeňové bunky zdravého darcu, ideálne súrodenca. Liečba zahŕňa imunoterapiu, rádioterapiu, alebo využíva imunoterapiu a aktivitu štepu proti lymfómu (graft-versus-lymphoma), ktorá likviduje lymfómové bunky pacienta. Allogénne transplantácie predstavujú vyššie riziko pre pacienta. Môže dôjsť k vzniku reakcie štepu proti hostiteľovi (graft-versus-host), pri ktorej bunky darcu poškodzujú bunky a tkanivo pacienta-hostiteľa.

Autológna transplantácia využíva pacientove vlastné kmeňové bunky. Cieľom liečby je pri autotransplantácii zničiť všetky nádorové bunky za použitia vysoko dávkovej chemoterapie, rádioterapie či imunoterapie. Autológne kmeňové bunky sa po ukončení terapie navrátia do krvného obehu pacienta a napomáhajú vzniku zdravej kostnej drene.

Remisia a riziko relapsu

Kompletná remisia je prípad, keď lymfóm nie je po liečbe zistený nikde v tele a nie sú prítomné žiadne príznaky ochorenia.

Čiastočná remisia je prípad ,keď sa ochorenie zmenší o viac ako 50 % pôvodného stavu, ale choroba je stále detekovateľná.

Progresívna/Refraktérna choroba: Prípad, keď choroba rastie a šíri sa počas liečby, nazývame progresívne ochorenie, alebo refraktérny NHL.

Rekurentná choroba/Relaps: Rekurentný lymfóm je lymfóm, ktorý sa vrátil po ukončení liečby. Môže sa znova vyskytnúť v mieste pôvodnej choroby, ale môže vzniknúť aj na úplne inom mieste. Relaps môže nastať krátko po prvej liečbe, ale aj po rokoch.

Rekurentné ochorenie

Pri podozrení na rekurentné ochorenia je potrebná opakovaná biopsia, aby sa zistilo, či sa lymfóm netransformoval na agresívnejší podtyp. Zároveň je potrebné zopakovať vyšetrenia pre stanovenie štádia.

Liečba rekurentného ochorenia využíva všetky modality, chemoterapiu, rádioterapiu, cielenú liečbu, imunoterapiu alebo transplantáciu kmeňových buniek.