Karcinóm vaječníkov

Úvod

Pozitívna rodinná anamnéza u prvostupňového príbuzného zvyšuje riziko vzniku viac ako dvojnásobne. Asi 10% pacientok má detekovateľnú mutáciu v BRCA1 alebo BRCA2 génoch. Vrodená mutácia v BRCA1 géne predstavuje 15-45%-né celoživotné riziko vzniku karcinómu vaječníka a až 85%-né riziko vzniku karcinómu prsníka. Ženy s mutáciou v BRCA2 géne majú 10-20%-né celoživotné riziko ovariálneho karcinómu a rovnaké riziko vzniku karcinómu prsníka ako pri BRCA1 mutáciach. Ženy s vrodenou mutáciou ochorejú v priemere asi o 10 rokov skôr ako ženy bez genetického rizika. Nakoľko až 44% žien s high-grade (HG-vysokým stupňom) ovariálnym karcinómom nemá pozitívnu rodinnú anamnézu, odporúča sa vo vyspelých krajinách genetické vyšetrenie u všetkých žien s ovariálnym high-grade tumorom a to aj kvôli novým liekom, ktoré sa zaraďujú do liečby týchto ochorení.

Poznáme viaceré typy karcinómu vaječníkov a vajcovodov (v ďalšom texte iba karcinóm vaječníkov).

• Epiteliálny karcinóm. Epiteliálne nádory tvoria 85% až 90% prípadov karcinómov vaječníkov. Rakovina vajcovodov bola kedysi považovaná za zriedkavú diagnózu, dnes už ale vieme, že častokrát prvotne diagnostikovaný karcinóm vaječníkov má pôvod práve vo vajcovode. Väčšina z nádorov vajcovodu vzniká v oblasti, ktorá susedí s vaječníkom. Takmer všetky druhy nádorov v tejto oblasti patria medzi serózne karcinómy (čo znamená, že pripomínajú bunky vystielajúce vajcovod) a väčšina z nich je HGSC (high-grade serózne karcinómy), LGSC (low-grade serózne karcinómy) sa vyskytujú minimálne.
• Nádory zo zárodočných buniek. Tento zriedkavý typ ovariálneho karcinómu vychádza z buniek vaječníkov, ktoré produkujú vajíčka. Tieto nádory sa najčastejšie vyskytujú u žien vo veku 10-29 rokov. Poznáme rôzne typy nádorov vychádzajúcich zo zárodočných buniek: dysgerminómy, endodermálne sinus nádory (nazývané EST, ale aj nádory žĺtkového vaku) embryonálne karcinómy, polyembryómy, choriokarcinómy, zmiešané germinatívne nádory, bifázické a trifázické teratómy (nezrelý a zrelý teratóm) a monofázické teratómy.
• Stromálne nádory. Táto raritná forma ovariálneho karcinómu sa vytvára z buniek spojivového tkaniva – granulózy a tékalnych buniek – ktoré tvoria štruktúru vaječníkov. Toto tkanivo produkuje ženské pohlavné hormóny - estrogén a progesterón. Viac ako 90% stromálnych nádorov vychádza z buniek granulózy, buď dospelého alebo detského typu. Tieto tumory môžu produkovať estrogén, ktorého produkcia sa môže prejaviť napríklad ako neočakávané vaginálne krvácanie (krvácanie mimo menštruačného cyklu).

Symptómy a príznaky

Zhubné nádory vaječeníka, ale aj tuby resp. primárny peritoneálny karcinóm nemusia viesť k žiadnym včasným príznakom alebo znakom. Medzi najčastešie symptómy a znaky patria:

• Brušný diskomfort, nadúvanie
• Bolesť brucha a malej panvy
• Ťažkosti so zažívaním, rýchlo nastupujúci pocit plnosti
• Časté močenie, močová urgencia (náhle vzniknutý intenzívny pocit na močenie)
• Únava
• Nevoľnosť
• Zlé trávenie
• Bolesť chrbta
• Bolestivý sexuálny styk
• Zápcha
• Nepravidelný menštruačný cyklus
• Chudnutie alebo priberanie najmä na obvode brucha
• Výtok z pošvy (môže byť bezfarebný, biely alebo krvavo zafarbený)

Tieto symptómy a znaky nevychádzajú zo samotného postihnutia vaječníkov, ale sú prejavom prítomnosti ochorenia mimo gynekologickej oblasti.

Diagnóza

Anamnéza

Bimanuálne gynekologické vyšetrenie

Krvné testy

• 1. Krvný obraz a biochémia :
  • a) Vyšetrenie hladiny CA 125 – táto látka, nazývaná onkomarker, sa nachádza vo zvýšených hladinách v krvi pacientok s rakovinou vaječníkov. Zvýšené hodnoty sa môžu vyskytovať aj u žien mladších ako 50 rokov, ktoré trpia endometriózou, zápalovým ochorením malej panvy, alebo pri iných zápalových procesoch, niekedy aj na pohrudnici a osrdcovníku. Testovanie je presnejšie u postmenopauzálnych žien.
  • Beta hCG – na vylúčenie tehotenstva
  • AFP – produkovaný bunkami žĺtkového vaku, vo zvýšenej miere pri niektorých ovariálnych karcinómoch

Zobrazovacie vyšetrenia

• 1. Gynekologické ultrazvukové vyšetrenie - transvaginálne
• 2. RTG hrudníka (CT hrudníka nie je nutné)
• 3. CT brucha a malej panvy

Biopsia - v prípade ovariálneho karcinómu je biopsia častokrát robená už počas prvej operácie, kedy sa gynekológ (najlepšie onkogynekológ) rozhoduje na základe predoperačných vyšetrení a aktuálneho operačného nálezu o type výkonu. Samotná biopsia sa robieva najmä v situáciách, kedy je diagnóza aj napriek predchádzajúcim vyšetreniam nejasná, alebo ak je nádorová masa príliš veľká na odstránenie v rámci jednej operácie. V tomto prípade sa biopsia realizuje najmä preto, aby sa určila správna chemoterapia, ktorá sa podá ešte pred samotným výkonom na zmenšenie nádoru

Rizikové faktory

Za rizikový faktor sa považuje čokoľvek, čo zvyšuje šancu človeka na vznik rakoviny. Samé o sebe tieto faktory však rakovinu nespôsobujú. Sú ľudia, ktorí majú viacero rizikových faktorov a rakovina sa u nich nevyvinie, zatiaľ čo iní nemajú žiaden faktor a rakovinu dostanú. Nasledujúce faktory môžu u žien zvýšiť riziko rozvoja rakoviny vaječníkov:

Rodinná anamnéza:

Pozitívna rodinná anamnéza v zmysle výskytu rakoviny prsníkov alebo vaječníkov u príbuzných zvyšuje riziko vzniku rakoviny aj v ďalších generáciách. Lekári zastávajú názor, že je to z dôvodu prítomnosti rôznych genetických mutácií, ktoré sa dedia z generácie na generáciu. Pokiaľ máte podozrenie, že rakovina vaječníkov sa vyskytla vo vašej rodine, určite si skúste zistiť presnú rodinnú anamnézu, vrátane výskytu rakoviny prsníkov. Táto informácia pomôže vám aj vášmu lekárovi urobiť vhodné opatrenia a nutné vyšetrenia na zníženie rizika rozvoja rakoviny.

Genetické predispozície:

Preventívne opatrenia vychádzajú z identifikácie rizikových a protektívnych faktorov. Špecifickým problémom je identifikácia žien s genetickým rizikom. V populácii zdravých žien je toto riziko malé, geneticky vyšetrovať by sa mali iba tie, ktoré majú v príbuzenstve pacientky s karcinómom prsníka, ktorý sa vyskytol vo veku pod 50 rokov, pacientky s obojstranným karcinómom prsníka, alebo pacientky s karcinómom prsníka a vaječníka u tej istej osoby, alebo prítomnosť oboch nádorov v rodine, poprípade prítomnosť 2 a viac nádorov v rodine (najmä ak bol nádor ovária u prvostupňových príbuzných – matka, sestra, dcéra), ktoré sú viazané s mutáciami BRCA1/2, alebo majú príbuzného muža s karcinómom prsníka, resp. patria k Aškenázskej vetve židovskej populácie. V súčasnosti sa nevykonáva aktívny skríning ochorenia, pretože neexistujú vyšetrovacie metódy, ktoré spĺňajú kritériá pre skríning. Genetické vyšetrenie je potrebné vykonať u všetkých pacientok s HG seróznym (aj endometroidným) karcinómom, ako je vyššie uvedené.

Dedičné genetické ochorenia:

Viaceré genetické poruchy zvyšujú riziko ovariálneho karcinómu. Ide o relatívne zriedkavé genetické poruchy.

Lynchov syndróm: taktiež známy ako dedičný non-polypózny kolorektálny karcinóm, zvyšuje riziko vzniku kolorektálneho karcinómu a u žien vznik rakoviny vaječníkov a rakoviny maternice. Syndróm je spôsobený mutáciou viacerých génov.

Peutz-Jegherov syndróm (PJS): Tento syndróm je spôsobený mutáciou špecifického génu. Prítomné sú pri ňom mnohopočetné benígne polypy (nezhubné výrastky) v zažívacom trakte a zvýšená pigmentácia (tmavé škvrny) na koži tváre a rúk. Prítomnosť tohto syndrómu zvyšuje vznik rakoviny vaječníkov, rakoviny prsníkov, kolorektálneho karcinómu a ďalších typov rakoviny.

Syndróm bazocelulárneho névu (NBCCS) – Gorlinov syndróm: Ženy s týmto syndrómom majú zvýšené riziko rozvoja fibrómov. Fibrómy sú nezhubné nádory ovárií, ktoré majú nízke riziko prechodu do malígneho ovariálneho nádoru nazývaného fibrosarkóm. Ľudia s týmto syndrómom majú často početné bazocelulárne karcinómy (bazaliómy) a cysty dolnej čeľuste. U detí je častejším prejavom vznik meduloblastómu (nádor mozgu).

Li-Fraumeni syndróm a ataxia-telangiektázia: Pri tomto syndróme má človek zvýšenú náchylnosť na vznik rôznych typov rakoviny. Riziko rozvoja rakoviny ovárií je málo zvýšená.

Je možné, že existujú ďalšie vrodené syndrómy, ktoré môžu zvyšovať pravdepodobnosť rozvoja rakoviny vaječníkov, v tejto oblasti prebieha ďalší výskum. Prítomnosť genetickej mutácie sa dá odhaliť genetickým vyšetrením. Odborníci odporúčajú ženám, ktoré sa rozhodnú nechať sa geneticky vyšetriť, aby sa predtým poradili s genetikom, ktorý je dostatočne vzdelaný, aby vedel vysvetliť všetky výhody ale aj riziká tohoto kroku.

Ďalšie rizikové faktory

Vek: Riziko rozvoja rakoviny vaječníkov sa zvyšuje s vekom ženy. Tieto nádory sa môžu objaviť v ktoromkoľvek veku, ale ženy nad 50 rokov majú riziko vyššie. Asi polovica prípadov ovariálnych karcinómov bola zistená u žien starších ako 63 rokov.

Váha: Nedávne štúdie preukázali, že ženy, ktoré boli obézne počas skorého dospelého veku, majú zvýšené riziko rozvoja rakoviny. Celkovo obezita zvyšuje riziko úmrtia na akúkoľvek zdravotnú komplikáciu, vrátane rakoviny vaječníkov.

Endometrióza: Endometriózou nazývame stav, kedy sa vnútromaternicová výstielka vyskytne kdekoľvek mimo vnútra maternice a začne svojou prítomnosťou ovplyvňovať okolité orgány. Tento stav môže spôsobovať rôznorodé zdravotné problémy. To, či je endometrióza zodpovedná za vyššie riziko vzniku rakoviny vaječníkov, sa stale skúma. Môže však zvýšiť riziko pri špecifických nádoroch ovárií, ako clear cell a endometrioidný nádor ovárií.

Štádiá

Štádium I: Rakovina je lokalizovaná iba vo vaječníkoch

Štádium II: Rakovina zasiahla 1 alebo obidva vaječníky a rozšírila sa v panve alebo na pobrušnicu v oblasti panvy

Štádium III: Rakovina zasiahla 1 alebo obidva vaječníky alebo pobrušnicu (peritoneum) nad úrovňou panvy a/alebo do lymfatických uzlín v retroperitoneu (lymfatické uzliny pozdĺž veľkých ciev - aorty a dolnej dutej žily).

Štádium IV: Rakovina sa rozšírila do vzdialených orgánov

Rekurencia/relaps:

Pod pojmom rekurencia alebo relaps rozumieme stav, kedy sa ochorenie vráti po predchádzajúcej liečbe.

Stupeň diferenciácie:

Existujú nádory s hraničným stupňom malignity (napríklad atypický serózny proliferujúci nádor). Ich biologickú povahu charakterizujeme ako prechod medzi nezhubnými a zhubnými nádormi. Majú nízky malígny potenciál (t.j. predpoklad na zvrat do zhubného ochorenia je nízky). Sú veľmi odlišné od tých s vysokým potenciálom malignity.

Zhubné (malígne) nádory podľa stupňa diferenciácie rozdeľujeme na:

• Grade 1: dobre diferencované
• Grade 2: stredne diferencované
• Grade 3: nediferencované

Typy liečby

Liečba epiteliálneho karcinómu

Väčšina nádorov vaječníkov patrí k epiteliálnym karcinómom a z nich väčšina sú high-grade serózne karcinómy. Liečba týchto nádorov zahŕňa operačné riešenie a následnú chemoterapiu. Pri pokročilejších nádoroch nasleduje po chirurgickom zákroku a chemoterapii ešte cielená terapia, prípadne chemoterapia predchádza chirurgickému výkonu (neoadjuvantná chemoterapia) alebo sa podáva samotná chemoterapia, ak nie je možné chirurgické odstránenie nádoru.

Chirurgická liečba

Chirurgický výkon je často potrebný na zistenie skutočného rozsahu postihnutia. Cieľom výkonu je určiť štádium ochorenia, nakoľko predoperačnými zobrazovacími metódami sa to nemusí dať presne určiť. Počas výkonu chirurg odoberie vzorky tkanív, lymfatické uzliny a tekutinu z brušnej dutiny na histologické resp. cytologické vyšetrenie. Onkogynekológ sa počas výkonu snaží vyoperovať všetky ložiská prítomného ochorenia (najlepšie bez ponechania akéhokoľvek zbytku nádoru). V niektorých prípadoch, keď nie je možné úplne odstrániť celý nádor (a jeho metastázy), je optimálny tzv. debulking, čiže odstránenie čo najväčšej časti nádoru. Pri štádiu I s nízkym gradingom nádoru nemusí nasledovať pooperačná chemoterapia. Tá sa pri vyššom štádiu alebo vyššom gradingu používa aj po kompletnom odstránení nádoru. Existuje viacero druhov operačných výkonov, onkogynekológ sa pre niektorý z nich rozhoduje podľa štádia a rozsahu rakoviny.

• Salpingo-oophorektómia (odstránenie vajcovodu a vaječníku): ide o odstránenie oboch vajcovodov a vaječníkov. Ak má žena neepiteliálny nádor a plánuje ešte tehotnosť a rakovina je v nízkom štádiu s postihutím vaječníka a vajcovodu iba jednostranne, je možné urobiť unilaterálnu (jednostrannú) salpingo-oophorektómiu. Pri nádoroch zo zárodočných buniek stačí častokrát odstrániť iba postihnutý vaječník, s lepšou perspektívou na budúce otehotnenie.
• Hysterektómia (odstránenie maternice): Je štandardom pri operácii epiteliálnych nádorov.
• Lymfadenektómia (odstránenie lymfatických uzlín): Počas tejto operácie môže onkogynekológ odstrániť lymfatické uzliny v panve a v oblasti pozdĺž aorty (paraaortálne).
• Omentektómia (odstránenie omenta – veľkej predstery): Táto operácia má za cieľ odstrániť tkanivo, ktoré pokrýva žalúdok a črevá, býva často napadnuté pri pokročilejších štádiách karcinómu.
• Všetky predchádzajúce výkony: Tvoria súbor výkonov, ktoré sa štandardne v rámci jednej operácie vykonávajú v rámci tzv. staging laparotómie spolu s ďalšími výkonmi – operácie za účelom odstránenia nádorových ložísk a identifikácie rozsahu postihnutia následným histologickým vyšetrením.
• Chirurgické odstránenie časti nádorového tkaniva: Toto riešenie je určené ženám s rakovinou rozšírenou do ďalších častí tela vo forme metastáz. Cieľom výkonu je bezpečné odstránenie časti nádorového tkaniva. Tento výkon môže sám o sebe zlepšiť stav pacientky, zmierniť príznaky ochorenia, alebo môže pomôcť zlepšiť efekt ďalších liečebných metód (napr. následnej chemoterapie). Pokiaľ sa využije chemoterapia na zmenšenie nádoru pred samotným chirurgickým výkonom, hovoríme o neoadjuvantnej chemoterapii (ako je vyššie uvedené).

Adjuvantná chemoterapia

Adjuvantná chemoterapia sa podáva po optimálnom operačnom výkone (ako aj po suboptimálnom) s cieľom trvalého vyliečenia, resp. oddialenia času do recidívy a predĺženia prežívania. Chemoterapia pozostáva z dvojkombinácie karboplatiny a paklitaxelu (pri alergii na paklitaxel je možné použiť aj docetaxel) intravenózne (do žily). Liečba sa podáva každé 3 týždne. Viaceré štúdie zaznamenali lepšie výsledky pri aplikácii chemoterapie intraperitoneálne (podanie priamo do brušnej dutiny), ale vzhľadom na nežiadúce účinky spojené s týmto spôsobom sa v mnohých krajinách nepoužíva.

Neoadjuvantná chemoterapia

V tomto prípade sa chemoterapia podáva pred chirurgickým zákrokom. Používa sa vtedy, keď chceme zmenšiť veľkosť nádoru pred operáciou. Po zistení typu nádoru z biopsie sa zvolí vhodná cytostatická liečba, najčastejšie sa aplikujú 3 až 4 cykly chemoterapie pred operáciou (počet cyklov závisí od odpovede na liečbu a možnosti radikálnej operácie).

Udržiavacia liečba

Pod týmto pojmom sa myslí liečba, ktorá sa podáva po dosiahnutí remisie (stav bez detegovateľného ochorenia) na zníženie rizika návratu rakoviny (rekurencie) alebo na predĺženie stavu bez rekurencie.

Liečba rekurentnej formy ovariálneho karcinómu

Na liečbu rekurentnej formy rakoviny vaječníkov sa používa chemoterapia. Základným cieľom tejto liečby je zmierniť alebo zabrániť príznakom choroby, pričom sa berú do úvahy aj možné nežiadúce účinky chemoterapie ako aj pretrvávajúce prejavy predchádzajúcej liečby. Voľba vhodného liečebného postupu sa líši najmä v závislosti od času, ktorý uplynul od poslednej chemoterapie karboplatinou alebo cisplatinou. Niekedy je vhodné do terapie rekurentnej formy karcinómu zahrnúť aj chirurgické odstránenie nádoru. Tento postup treba konzultovať s onkogynekológom.

• Platina-senzitívny relaps ochorenia: Pokiaľ sa rakovina vráti po viac ako 6 mesiacoch od ukončenia chemoterapie platinou, tento typ recidívy sa nazýva platina-senzitívny. Pokiaľ je ochorenie lokalizované a bude sa dať odstrániť a od posledného cyklu chemoterapie prešiel aspoň 1 rok, je vhodné doplniť liečbu aj o chirurgický výkon. Pokiaľ sa rakovina opätovne rozšírila na viaceré miesta v tele, najvhodnejšou liečbou je chemoterapia.
• Platina-rezistentný relaps ochorenia: Ak sa rakovina vráti do 6 mesiacov od ukončenia chemoterapie platinou, nazývame tento typ recidívy platina-rezistentný. V tomto prípade je potrebné pre ďalšie cykly chemoterapie zvoliť iné látky ako platinu.

Cielená liečba

Štandardná chemoterapia je efektívna na väčšinu ovariálnych karcinómov. Typicky, high-grade nádory majú prítomnú mutáciu v géne TP53 a asi 20% nádorov má mutáciu v géne BRCA. Nález mutácie BRCA, či už v krvi alebo iba v nádore, prináša vyššiu šancu na efektivitu terapie cielenou skupinou látok, akou sú napríklad PARP inhibítory (poly-ADP- ribóza polymerázy).

• PARP inhibítory: PARP inhibítory inhibujú (blokujú) enzým zodpovedný za opravu poškodenej DNA. Keď zablokujeme tento enzým, DNA vo vnútri nádorových buniek má menšiu schopnosť sa opraviť a poškodená bunka je tak odsúdená na zánik. Toto by malo spomaliť rýchlosť rastu nádoru. Za normálnych okolností majú BRCA gény (BRCA1 a BRCA2) za úlohu opravovať poškodenú DNA. Pokiaľ sa v génoch BRCA vyskytne mutácia, poškodí sa ich prirodzená funkcia. PARP inhibítory majú za úlohu vyradiť bunky s poškodeným BRCA génom, a teda zabrániť týmto poškodeným bunkám množiť sa a rásť.
• Inhibítory anti-aniogenézy: Lieky nazývané inhibitory anti-angiogenézy blokujú funkciu bielkoviny nazývanej vaskulárny endoteliálny rastový faktor (VEGF). Tieto lieky preukázali účinnosť zlepšením efektu liečby a predĺžili čas do rekurencie nádorového ochorenia.

Liečba ovariálnych germinatívnych nádorov

Prvou voľbou v liečbe nádorov ovária pochádzajúcich zo zárodočných buniek je chirurgické riešenie. V niektorých prípadoch je možné zvoliť natoľko šetrný výkon, že sa zachová plodnosť pacientky. Systémová liečba ochorenia je veľmi podobná liečbe nádorov vychádzajúcich z mužských pohlavných buniek (nádory semenníkov).

Liečba stromálnych nádorov

Tieto nádory sú veľmi vzácne. Vychádzajú zo spojivového tkaniva, ktoré tvorí štruktúru vaječníkov. V prvom štádiu rakoviny je vhodnou terapiou chirurgické odstránenie nádoru. Pri vysokorizikových, nízko diferencovaných nádoroch a v III. a IV. štádiu sa doporučuje kombinovaná chemoterapia, najčastejšie bleomycin, cisplatina a etoposid. Pri rekurentných formách sa používa hormonálna terapia (leuprolide, tamoxifen, inhibítory aromatázy).

Metastatické ochorenie

Pokiaľ sa ochorenie rozšíri do iných častí tela, hovoríme o metastatickom ochorení. V tomto prípade je najvhodnejšie obrátiť sa na špecialistov, ktorí majú skúsenosti s touto liečbou. V rámci nových terapeutických postupov sa využívajú rôzne cytostatiká, ale aj experimentálne postupy - cielená liečba, imunoteraopia a liečba na báze výsledkov genetickej analýzy DNA – next generation sequencing.

Prevencia

Faktory znižujúce riziko výskytu ovariálneho karcinómu:

• Užívanie hormonálnej antikoncepcie: Ženy, ktoré užívali hormonálnu antikoncepciu viac ako 3 roky majú o 30-50% nižšiu šancu, že u nich vznikne nádor ovárií. Toto znížené riziko pretrváva až 30 rokov po doužívaní antikoncepcie.
• Dojčenie: Čím dlhšie žena dojčí, tým má nižšiu šancu dostať rakovinu vaječníkov/vajcovodov.
• Tehotenstvo: Počet tehotenstiev (donosených do termínu) tiež znižuje riziko karcinómu ovarií.
• Gynekologické operácie: Ženy, ktoré podstúpili hysterektómiu alebo podviazanie vajcovodov, môžu mať znížené riziko rozvoja rakoviny vaječníkov/vajcovodov.

Tie ženy, u ktorých sa potvrdí genetická mutácia v génoch BRCA a v génoch zodpovedných za Lynchov syndróm (prípadne ostatné syndrómy), budú profitovať z chirurgického odstránenia vaječníkov a vajcovodov (ako aj prsníkov) potom, čo ukončia reprodukciu. Po odstánení vaječníkov sa znižuje riziko rozvoja rakoviny o 96%. Ak sa tento výkon urobí pred menopauzou, zníži sa riziko rozvoja rakoviny prsníkov o 40-70%.

Štatistiky

Počet novodiagnostikovaných pacientov s karcinómom vaječníkov v Európe v roku 2012 bol 65 538, pričom na dané ochorenie zomrelo 42 704 pacientov. V USA sa incidencia pre rok 2017 pohybovala na úrovni 22 440 prípadov (1,3 % všetkých nádorov) a mortalita bola 14 080 žien (2,3 % všetkých nádorov). Na Slovensku bolo podľa posledných údajov z roku 2011 diagnostikovaných 584 prípadov zhubných nádorov vaječníka, pričom incidencia narastá. Karcinóm vaječníka sa najčastejšie vyskytuje vo vekovej kategórii 55-64 ročných s mediánom vzniku vo veku 63 rokov. V USA počet novodiagnostikovaných prípadov na 100 000 obyvateľov postupne klesá zo 16,3 v roku 1975 na 11,4 v roku 2014, pričom 5-ročné prežívanie sa predĺžilo z 33,7 % na 46,5 %.

Karcinóm vaječníkov predstavuje iba 2,5 % onkologických ochorení a 5 % onkologických úmrtí. Spôsobuje najviac úmrtí zo všetkých gynekologických nádorov. Je to preto, lebo až 59 % pacientok je diagnostikovaných v pokročilom štádiu.

5-ročné prežívanie paientok s ovariálnym karcinómom dosahuje 46,5 % a závisí od štádia ochorenia (The American Cancer Society Medical and Editorial Content Team, 2016). 5-ročné prežívanie pacientok s epiteliálnym karcinóm je nasledovné:

• Štádium I – 90 % (IA - 94 %, IB - 92 %, IC - 85 %)
• Štádium II – 70 % (IIA – 78 %, IIB - 73 %)
• Štádium III – 39 % (IIIA - 59 %, IIIB - 52 %, IIIC - 39 %)
• Štádium IV – 17 %

5-ročné prežívanie pacientok so stromálnym nádorom je nasledovné:

• Štádium I – 95 %
• Štádium II – 78 %
• Štádium III – 65 %
• Štádium IV – 35 %

5-ročné prežívanie pacientok s germinatívnym nádorom je nasledovné:

• Štádium I – 98 %
• Štádium II – 94 %
• Štádium III – 87 %
• Štádium IV – 69 %

Dispenzarizácia pacientok so zhubným nádorom vaječníkov:

Dispenzarizáciu pacientok so zhubným nádorom vaječníkov vykonáva zdravotnícke zariadenie a lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore, v ktorej pôsobnosti bola podaná posledná liečba ochorenia (klinický onkológ, radiačný onkológ, gynekológ onkológ).

Dispenzárne kontroly u pacientok so zhubným nádorom vaječníkov sa vykonávajú v týchto intervaloch:

• a/ každé 3 mesiace počas prvých 2 rokov po ukončení liečby
• b/ každých 6 mesiacov od 2. do 5. roku po ukončení liečby
• c/ raz za rok po 5. roku po ukončení liečby

Každá dispenzárna kontrola zahŕňa gynekologické vyšetrenie s transvaginálnou sonografiou, laboratórne vyšetrenie (aj nádorové markery) a raz ročne sa vykoná RTG hrudníka.