V kruhoch „alternatívnej medicíny“ a alternatívnych, vedecky nepodložených teórií o pôvode a liečbe onkologických ochorení sa so železnou pravidelnosťou objavuje tzv. „prekyslenie organizmu“ ako príčina vzniku onkologických ochorení, resp. ako základ pre následnú podobu alternatívnej liečby, najčastejšie vo forme rôznych diét.

Základnou premisou teórie je:

„Vaše telo je prekyslené a toto prekyslenie vedie k vzniku nádorov. Ak sa chcete vyliečiť, musíte svoje telo odkysliť.“

Problémom tejto teórie je, že ignoruje základy fyziológie ľudského tela. Z hľadiska udržania kyslosti a zásaditosti, t. j. acidobázickej rovnováhy je nutné si uvedomiť niekoľko dôležitých faktov.

1.  Fyziologické biochemické procesy v organizme môžu prebiehať len vďaka veľkému množstvu enzýmov. Enzýmy katalyzátory bielkovinovej povahy a jednou z ich špecifických vlastností je, že ich funkcia je možná len pri veľmi stabilných podmienkach vnútorného prostredia organizmu – predovšetkým teplota a hodnota pH. 
2. Aj za fyziologických okolností sa v tele nachádzajú miesta, kde je pH v kyslom pásme, a to veľmi výrazne – najtypickejšou ukážkou je žalúdočná sliznica, kde parietálne bunky žalúdočnej sliznice produkujú kyselinu chlorovodíkovú a pH tak môže v žalúdku klesať až na hodnoty 1 – 2. Podobne je v kyslom pásme u väčšiny ľudí aj moč – typicky okolo 6.

V súvislosti s prvým bodom je nutné povedať, že pH hodnota vnútorného prostredia je jednou z najužšie sledovaných a regulovaných hodnôt organizmu. Fyziologické pH vnútorného prostredia v ľudskom tele sa pohybuje medzi 7,36 – 7,44. Z uvedeného vidíme, že fyziologická hodnota pH, t. j. kyslosti/zásaditosti osciluje fyziologicky len o 0,08 bodu pH stupnice. Ešte dôležitejší je fakt, že už mierna patologická odchýlka môže byť život ohrozujúca – pokles na úroveň menej ako 7 alebo vzostup na viac ako 7,8 už môže vážne ohroziť život pacienta.

Vplyv na hodnoty pH v organizme majú predovšetkým chemické procesy v tele a metabolity, ktoré pri nich vznikajú. Telo má pre udržanie acidobázickej rovnováhy vytvorené viaceré mechanizmy – predovšetkým ide o takzvané pufrovacie systémy – chemické zloženie krvi a vnútorného prostredia je nastavené kombináciou obsahu kyselín a zásad tak, že na mierne odchýlky je schopné pružne kompenzovať a k zmene celkového pH tak nedôjde.

Pre udržanie týchto mechanizmov je významná predovšetkým funkcia pečene, ktorá metabolickými procesmi neutralizuje viaceré splodiny metabolizmu a premieňa ich na látky, ktoré je možné vylúčiť obličkami. Obličky sú druhým orgánom, ktorý je z hľadiska udržania acidobázy dôležitý – obličky umožňujú vylučovať, alebo naopak zadržať v tele látky s vplyvom na hodnotu pH a tým pádom udržať hodnotu pH. Tretím orgánom z hľadiska acidobázickej rovnováhy sú pľúca – reguláciou množstva CO2 teda oxidu uhličitého v krvi a vnútornom prostredí regulujú koncentráciu kyseliny uhličitej v sére a tým aj hodnoty pH.

Z uvedeného vyplýva najpodstatnejší záver – hodnota pH v organizme je udržovaná vnútornými regulačnými mechanizmami na stabilnej hodnote a človek do nej nedokáže nijako zasiahnuť – diétou nie je možné meniť hodnoty pH. Bez ohľadu na to, čo jeme, alebo budeme jesť, pH vo vnútornom prostredí nášho organizmu bude stále v rozmedzí 7,36 – 7,44. Dokonca aj u pacienta s onkologickým ochorením, za predpokladu, že nedochádza k zlyhávaniu jeho orgánov, bude mať vo vnútornom prostredí rovnaké hodnoty pH.

V súvislosti s touto teóriou sa často objavuje meno Otto Warburg a jeho teória. Otto Warburg bol lekár a fyziológ, ktorý sa na začiatku minulého storočia vo výskume venoval procesom dýchania v organizme na úrovni tkanív a buniek. Za svoju prácu získal aj Nobelovu cenu v roku 1931. Vo svojej práci sa venoval aj metabolizmu nádorových buniek. S Dr. Warburgom sa spájajú dva pojmy:

1. Warburgov fenomén
2. Warburgova teória

Warburgov fenomén hovorí o pozorovaní, ktoré zaznamenal – v prípade nádorových buniek a tkanív dochádza v ich bunkách k zmenám v metabolizme, ktoré preferenčne prebieha anaeróbnou cestou, t. j. ako pri nedostatku kyslíka. Výsledkom je výrazná produkcia kyseliny mliečnej ako splodiny metabolizmu, čo vedie k poklesu pH v tkanive.

Na druhej strane, Warburgova teória, ktorú formuloval, hovorí o tom, že tento proces by mal byť príčinou vzniku rakoviny.

Dôležitý je v tomto prípade časový faktor – Warburg svoju teóriu formuloval začiatkom 20. storočia – desaťročia pred objavom štruktúry DNA pred rozvojom molekulárnej genetiky. V jeho dobe neboli ešte k dispozícii žiadne poznatky o onkogénoch, tumor supresorových génoch, mutáciách a pod. V dnešnej dobe už vieme, že podkladom nádorového zvrhnutia buniek je predovšetkým zmena v ich genóme. Warburgova teória je teda obsolentná a prekonaná a v 21. storočí už vieme, že nebola správna. Warburgov efekt v bunkách nie je príčina vzniku rakovinu, ale jej následok – následok v zmene metabolizmu bunky v dôsledku jej nádorovej premeny.

K bodu 2 je nutné si uvedomiť jednoduchý fakt – ak by zníženie pH viedlo k rozvoju rakoviny, tak v prípade žalúdka alebo močového mechúra by sa rakovina musela vyskytovať prakticky u každého – u každého totiž fyziologicky v týchto miestach dochádza k poklesu pH. pH moču neukazuje na pH vnútorného prostredia, ukazuje len na pH splodín metabolizmu, ktoré sa do moču vylučujú.

K prekysleniu – acidóze v tele môže naozaj dôjsť, ale len v prípade chorobného stavu – typicky pri zlyhávaní uvedených orgánov, ale aj napr. v prípade diabetu a nedostatku inzulínu – v dôsledku zablokovania vstupu glukózy do buniek telo produkuje vo veľkom množstve ketolátky ako náhradný zdroj energie. Tieto ale majú kyslú povahu a ich produkcia sa u diabetika vymyká normálnej regulácii, a preto môže dôjsť v prípade nedostatku inzulínu u diabetika k závažnému stavu – diabetickej ketoacidóze.

Podobne môže dôjsť k acidóze pri masívnom prísune kyselín do organizmu – najčastejšie v prípade otravy, napr. pri predávkovaní acylpyrínom alebo otrave nemrznúcou zmesou.

Patologicky opačný stav – výkyv do zásaditej časti spektra sa nazýva alkalóza, ktorá sa vyskytuje menej často.

Alternatívne medicínske teórie navrhujú ako liečbu „prekyslenia“ najčastejšie rôzne formy diét. Ich riziko môže spočívať v rôznych extrémoch – v prípade, že navrhovaná diéta nespĺňa nutričné požiadavky, najmä v prípade choroby, kedy sú nutričné nároky zvýšené, mohla by takáto drastická diéta viesť k malnutrícii – podvýžive, čo paradoxne môže stav a prognózu pacienta ešte zhoršiť. Väčšie nebezpečenstvo predstavujú pokusy zasahovať do acidobázickej rovnováhy chemicky – sú zaznamenané prípady požívania veľkého množstva bikarbonátov (sódy bikarbóny), alebo dokonca priamo injekčného podávania bikarbonátu s cieľom zvýšiť pH ako liečby onkologického ochorenia – v týchto prípadoch sa vyskytli aj smrteľné prípady podobných šarlatánskych experimentov.

Na záver – teória prekyslenia odporuje fyziológii ľudského tela. Zároveň je udržiavanie hodnoty pH v organizme prísne regulované vnútornými mechanizmami, do ktorých nie je možné zasiahnuť stravou, resp. prípadný zásah zvonku môže mať vážne, až fatálne následky. Zároveň neexistuje žiaden vedecký dôkaz, ktorý by spájal zmeny pH v organizme so vznikom rakoviny.