Vitamíny sú telu prospešné látky, ktoré si nevieme sami vytvoriť, a preto ich musíme prijímať v strave. Výnimkou je vitamín D3, ktorý sa syntetizuje v koži účinkom UV žiarenia. Aj ten ale splňuje dôležitejšiu časť definície – je telu prospešný. Látka, ktorá sa predáva pod názvom vitamín B17 nie je skutočný vitamín. Z chemického hľadiska ide o amygdalín alebo o jeho semi-syntetickú formu laetril. V oboch prípadoch hovoríme o látkach, ktoré nielenže naše telo nepotrebuje prijímať, ale dokonca môžu uškodiť. Amygdalín sa nachádza v mandliach a kôstkach rozličných druhov ovocia. Po jeho konzumácii dochádza k metabolizácii v tenkom čreve a vzniku kyanidu, jedovatej látky. Áno, mandle bežne jeme a nič sa nám nestane. Toxicita je totiž závislá od množstva, ako nás učil už Paracelsus. Aby sme dosiahli letálnu dávku, museli by sme zjesť niekoľko kíl mandlí. Pri horkých mandliach, ktoré ale nie sú určené ku konzumácii, stačí oveľa menej. Podobne, aj u jabĺk by sme museli zjesť niekoľko stoviek rozdrvených kôstok, aby sme prijali toxickú dávku amygdalínu (pritom väčšina ľudí kôstky z ovocia neje).

Otrava kyanidom sa spočiatku prejavuje nevoľnosťou, poruchami srdcového rytmu a poruchami vedomia. Príznaky sa objavujú po minútach od začiatku otravy. V prípade letálnej dávky dochádza k smrti veľmi rýchlo. Fanúšikovia Agathy Christie si určite spomenú, že otravu kyanidom niekoľkokrát použila vo svojich detektívnych románoch. Dokonca obetiam páchlo z úst po mandliach, čo je typický príznak kyanidovej otravy. Kyanid zasahuje do dýchacieho reťazca v mitochondriách buniek. Inými slovami, bunky nemôžu využívať kyslík a človek síce dýcha, ale zadusí sa na bunkovej úrovni. Pri dlhodobej expozícii nízkym dávkam kyanidu, ktoré nie sú smrteľné, dochádza k rozličným neurologickým poruchám, poruchám funkcie štítnej žľazy, k ochoreniu orgánov, ako sú pečeň a obličky, či opakovaným potratom. Takže ak niekto tvrdí, že B17 užíva dlhodobo a stále žije, neznamená to, že si neškodí.

Ako sa vôbec stalo, že sa takto škodlivá látka nielenže predáva, ale dokonca pod názvom vitamín? Snahy o využitie amygdalínu a laetrilu ako liečby nádorových ochorení siahajú takmer sto rokov dozadu, do Ameriky a boli založené na nepravdivých tvrdeniach, napríklad, že príčinou onkologickej choroby je nedostatok vitamínov. Odhalenie, že „objaviteľ“ vitamínu B17, ktorý sa hrdil titulom doktor biochémie, bol podvodník a nikdy vysokú školu neštudoval, iba dokresľuje charakter a odbornosť aktérov za celým šarlatánstvom. Americké úrady neschválili laetril ako liek, neuznali ani jeho marketingový názov „vitamín“. Klinické štúdie nepotvrdili protinádorový účinok laetrilu a systémový prehľad z roku 2015 jasne hodnotí, že užívanie „vitamínu B17“ škodí zdraviu a neprináša nijaký benefit. Šarlatáni si museli hľadať iné cesty ako svoj toxický produkt predávať. Pre nemožnosť propagovania jedu ako lieku sa aktuálne predáva ako doplnok výživy a stravy, čo znamená, že výrobca nemusí spĺňať rovnako prísne kritériá ako pri liekoch. Stačí, aby bol výrobok bezpečný. V Európskej únii legislatíva jasne stanovuje maximálne povolený obsah kyanidu vo finálnom produktu, šarlatánom preto stačí predávať tobolky, ktoré zákonom stanovenú hranicu neprekračujú. Že neoficiálne radia užívať väčšie množstvá ide už mimo dosah aktuálnej legislatívy. Smutnou skutočnosťou je, že preparáty s obsahom „vitamínu B17“ môžete kúpiť v lekárňach, rovnako ako homeopatiká, či iné nezmysly, ktoré s liečbou nemajú nič spoločné. Ide o obraz doby, kde je biznis dôležitejší než odbornosť a etika. V každom prípade si jed pod názvom „vitamín B17“ nekupujte.