Vysvetlenie pojmu

Protinádorová liečba môže ovplyvniť psychické a kognitívne funkcie: zhoršovať koncentráciu a selektivitu pozornosti, znižovať pamäť (najmä krátkodobú), môže sa objaviť sťažené riešenie problémov a iné. Takéto zmeny kognitívnych funkcií sa označujú ako chemo-brain. Termín „chemo-brain“ (z angličtiny) nie je síce odborným názvom, ale udomácnil sa v bežnom jazyku na označenie kognitívnych ťažkostí, ktoré mnohí ľudia s onkologickým ochorením môžu zažívať počas alebo po skončení liečby.

Po akej liečbe sa dostavuje

Pôvodne sa tieto príznaky pripisovali chemoterapii, dnes už však vieme, že môžu byť následkom aj iných foriem liečby, napr. ožarovania, hormonálnych zmien, ako aj iných, pridružených komplikácií liečby a samotného ochorenia. V odborných kruhoch sa tieto príznaky označujú ako „kognitívne ťažkosti v súvislosti s nádorovým ochorením a liečbou“ (v angličtine: Cancer related cognitive impairment – CRCI).

Kognitívne ťažkosti sa môžu vyskytovať až u 40-75% onkologických pacientov.

Niektoré z príznakov postupne ustúpia po ukončení liečby, ale v niektorých prípadoch môžu ťažkosti pretrvávať mesiace alebo aj roky neskôr. Rozsah týchto príznakov je veľmi individuálny (väčšinou sú mierne a dočasné), ale pre niektorých ľudí aj mierne ťažkosti môžu významne ovplyvňovať každodenné fungovanie doma, v škole i v práci, čo môže prispieť k zhoršeniu celkovej kvality života. 

Pre niektorých sú tieto zmeny pre okolie neviditeľné, inokedy si ich môže všimnúť aj okolie, najmä blízki. Je pochopiteľné, že mnohí ľudia s kognitívnymi problémami sa môžu cítiť frustrovaní a bezmocní. Zároveň sa môžu stretávať s nedostatočným porozumením zo strany okolia, čo prispieva k pocitom nedostatku emocionálnej a praktickej opory. 

Čo spôsobuje kognitívne poruchy a ako im možno predchádzať?

Presné dôvody, prečo niektorí pacienti po onkologickej liečbe majú kognitívne ťažkosti a iní nie, nepoznáme; sú naďalej predmetom výskumov. Zatiaľ nie je známy ani  spoľahlivý spôsob, ako zabrániť kognitívnym zmenám spôsobeným liečbou. Vedecké štúdie poukazujú na úlohu priameho neurotoxického pôsobenia liečby a sprevádzajúceho oxidačného stresu a zápalovej reakcie. Úlohu pravdepodobne zohrávajú aj genetické faktory, vek pacienta a sprievodné ochorenia, či komplikácie.  

Priame a nepriame faktory prispievajúce ku kognitívnym poruchám:

• Onkologická liečba:
  • Chemoterapia
  • Hormonálna liečba
  • Tzv. cielené terapie a imunoterapie
  • Ožarovanie
• Samotné nádorové ochorenie:
  • Nádory mozgu
  • Zápalové, hormonálne a imunitné zmeny
• Pridružené ochorenia alebo komplikácie:
  • Poruchy funkcie dôležitých orgánov
  • Infekcie
  • Metabolické a hormonálne poruchy
  • Nedostatočná výživa
  • Únava
  • Výrazné psychické ťažkosti, napr. depresia alebo úzkostné stavy

Aké môže mať pacient príznaky? 

Nižšie uvádzané príznaky sa nemusia prejaviť u každého. Konkrétne prejavy a ich rozsah sú individuálne, zväčša sú mierne a po ukončení liečby odoznejú. Znalosť príznakov je užitočná pre pochopenie toho, čo sa deje a hľadanie riešení na zlepšenie každodenného fungovania.

Pacient sa typicky sťažuje na:

• Problémy so sústredením (pozornosťou)
• Výpadky pamäte, ťažkosti so zapamätaním si vecí a dôležitých informácií (mená, dátumy alebo telefónne čísla, detaily, stretnutia).
• Pomalšie myslenie, potrebu dlhšieho času na dokončenie úkonov, spracovanie nových informácií a porozumenie informáciám.
• Ťažkosti s organizáciou, usporiadaním myšlienok, rozhodovaním, jazykovými schopnosťami (vyjadrovanie sa, hľadanie bežných slov na pomenovanie predmetov či dokončenie vety). Problémy s učením sa nových informácií  a  počítaním.
• Problémy pri vykonávaní viacerých vecí naraz („multitasking“) alebo prepínaní medzi úlohami. 
• Problémy s jemnou motorikou (zapínanie gombíkov, používanie príborov) alebo ťažkosti s používaním počítača alebo mobilného telefónu.
• Zmeny v emóciách a správaní (výkyvy nálad, podráždenosť, plačlivosť).

Závažnosť týchto príznakov závisí od viacerých faktorov, okrem už vymenovaných aj od úrovne stresu, prítomnosti depresie alebo úzkosti, a tiež schopnosti vyrovnávania sa s náročnými situáciami. V týchto prípadoch je podľa možnosti vhodné vyhľadať psychologickú pomoc. Kognitívne fungovanie pred ochorením a vzdelanie pacienta sú tiež dôležitými faktormi. 

Aké sú možnosti zvládania kognitívnych problémov?  

Niektoré postupy a stratégie môžu pomôcť so zvládaním príznakov a zlepšením kognitívnych zručností. Hoci nie vždy je možné odstrániť všetky príznaky, efektívne kompenzačné stratégie môžu pomôcť zlepšiť sebadôveru a každodenné fungovanie. Nasledujúce tipy zahŕňajú niektoré z týchto stratégií: 

• Vytvorte si pravidelné návyky, denný rozvrh a rutinu (napríklad kedy vstávate, raňajkujete, užívate lieky, atď.). 
• Osobné veci (napr. kľúče, peňaženku, telefón, okuliare) si dávajte vždy na to isté miesto, aby ste ich ľahšie našli. Snažte sa udržiavať dôležité informácie (papiere, dokumentáciu) v organizovanom poriadku.
• Plánujte dopredu. S ohľadom na to, kedy máte najviac energie, náročnejšie úlohy vykonávajte vtedy, keď ste oddýchnutí, úlohy na ďalší deň si nachystajte už večer a úlohy si rozdeľte na menšie, ľahšie zvládnuteľné kroky. 
• Spomaľte a robte len jednu vec. Nenechajte sa vyrušiť alebo rozptýliť. Keď sa ponáhľate, alebo robíte viac vecí naraz, prípadne  ste v strese, môžete urobiť viac chýb a mať väčší problém so zapamätaním a hľadaním vecí. Napr. počas jazdy autom nepočúvajte rádio, alebo aspoň znížte jeho hlasitosť. Telefónne hovory presmerujte do hlasovej schránky a vypočujte si ich, keď sa budete môcť plne sústrediť. 

Dodržiavajte správnu životosprávu: 

• Zdravo sa stravujte, doprajte si dostatok tekutín a zeleniny.  
• Doprajte si dostatok odpočinku a spánku. 
• Vyhnite sa alkoholu a iným látkam, ktoré môžu meniť duševný stav a spánkový režim. Predchádzajte prílišnej duševnej únave – nedostatok spánku a oddychu či nadmerné duševné zaťaženie, môže zvyšovať kognitívne problémy. 
• Hýbte sa (prechádzky, plávanie alebo záhradka, jóga, či starostlivosť o domáce zvieratá sa rátajú) a cvičte! Pravidelná fyzická aktivita je prospešná pre telo, zlepšuje náladu, pozornosť či spánok a znižuje únavu. 
• Vyskúšajte meditáciu a cielene venujte pozornosť prítomnej chvíli  (angl. „mindfulness“). Tieto aktivity môžu pomôcť zlepšiť fungovanie mozgu tým, že sa viac sústredíte a uvedomujete si veci okolo seba bez toho, aby ste podľahli pokušeniu ich nejako posudzovať – ako nezaujatý pozorovateľ vnímajte zvuky, farby, vône, aktivity a dovoľte, aby prítomný moment plynul aspoň na chvíľu bez vašej snahy ho nejako usmerňovať.
• Pozrite si dostupný webinár na stránke Českej onkologickej spoločnosti: Možnosti využitia tzv. mindfulness princípov pre zlepšenie kvality života a zdravia pacientov  tu: https://www.linkos.cz/pacient-a-rodina/mysliprotirakovine/webcasty/moznosti-vyuziti-tzv-mindfulness-principu-pro-zvyseni-kvality-zivota-a-zdravi-pa-1/
• Ak vám to vyhovuje, vyhľadajte spoločnosť ľudí, s ktorými sa cítite príjemne (doterajšie skupinové aktivity, nové činnosti, podporné skupiny, dobrovoľníctvo, priatelia).   
• Zorganizujte sa, využite funkcie mobilného  telefónu, tabletu, pripomienky, budíky, emaily, elektronické alebo papierové kalendáre, alebo jednoducho papier/zápisník a pero, či lepiace papieriky a robte si poznámky (napr. počas rozhovoru s lekárom), zoznamy vecí, ktoré si potrebujete zapamätať alebo urobiť, odfoťte si napr. kde parkujete, používajte GPS, mapy alebo navigáciu, používajte liekový organizér, zakladače, obálky, atď., na zorganizovanie si dôležitých informácií a vecí, umiestnite svoj kalendár alebo dôležité poznámky na viditeľné miesto, noste ich so sebou a pravidelne (ráno, na obed, večer) ich kontrolujte – pomôže vám to sledovať, či včas preplánovať úlohy, zaznamenávajte si dôležité dátumy, čísla, stretnutia, činnosti. 
• Cvičte si mozog (rébusy, slovné hry, maľovanie, hra na hudobný nástroj, učenie sa nového jazyka či koníčka, krížovky, hlavolamy) a pamäť (mnemotechnické pomôcky na zapamätanie vecí, napr. slovné hračky, rýmy, nákupné zoznamy podľa toho, čo majú veci spoločné, napr. všetky mliečne produkty, ktoré potrebujete nakúpiť), alebo podľa toho, ako sú v obchode radené, alebo si ich spájajte do (vtipných) viet, a podobne. Opakujte si potichu či nahlas dôležité veci, nehanbite sa požiadať, aby vám informáciu zopakovali alebo preformulovali, prípadne skúste informáciu povedať vlastnými slovami. Vyberajte si len dôležité informácie a na tie sa sústreďte. Vybavte si, ako sa nové informácie dotýkajú práve vás alebo ako súvisia s tým, čo už viete. Zaujímajte sa o veci okolo seba (človek si viac zapamätá to, čo ho zaujíma).
• Zapisujte si problémy, ktoré zažívate, v akom čase, čo im predchádzalo (únava, hlad, lieky), čo ich pomohlo zvládnuť. Takýto denník si môžete zobrať so sebou k lekárovi, spolu so zoznamom liekov, ktoré užívate, vrátane vitamínov a výživových doplnkov. Tiež ho môžete využiť na lepšie plánovanie náročnejších činností v čase, keď máte viac energie.

Požiadajte o pomoc: 

• navrhnite priateľom a blízkym, ako môžu pomôcť, napríklad prevziať niektoré zodpovednosti, aby vám ušetrili energiu a čas a mohli ste sa uvoľniť a sústrediť na iné činnosti, 
• ak si vaši blízki či priatelia všimli, čím prechádzate, môžu sami prísť s užitočnými návrhmi,  
• ak si nič nevšimli, môžete sa rozhodnúť im povedať o tom, čím prechádzate – možno sa vám uľaví a spoločne prídete na vhodné riešenia,
• ak vám kognitívne ťažkosti sťažujú fungovanie v práci, môžete sa rozhodnúť porozprávať sa so svojím zamestnávateľom a hľadať riešenia, napr. zmenou pracovnej záťaže alebo termínov,
• ak máte problém s depresiou alebo úzkosťou, vyhľadajte pomoc odborníka
• hovorte o svojich problémoch so svojím lekárom.

Pokiaľ je to možné, zachovajte si pozitívne naladenie. Neznamená to, že budete vždy a za každých okolností myslieť pozitívne. Stačí, keď pozitívne okamihy v živote majú prevahu. Nepoddávajte sa tomu, ako veľmi vás tieto príznaky obmedzujú. Prijatie problému spolu s vhodnými stratégiami na jeho zvládanie môže pomôcť sa s ním vyrovnať. Nestrácajte zmysel pre humor a dovoľte si zasmiať sa na veciach, ktoré nemôžete ovplyvniť. Venujte sa príjemným činnostiam, pri ktorých si vaša myseľ oddýchne (prechádzky, sedenie vonku, meditácia, jóga, počúvanie hudby alebo zvukov prírody, pozorovanie prírody).

Existujú lieky na zlepšenie kognitívnych funkcií?

Špecifická liečba zatiaľ neexistuje. Potenciálne látky na prevenciu a liečbu nie sú zatiaľ dostatočne preskúmané a overené z hľadiska ich efektívnosti a bezpečnosti.  V prípadoch, keď sú kognitívne poruchy dôsledkom výraznej a pretrvávajúcej únavy, depresie, nespavosti, alebo úzkosti, farmakologická liečba týchto stavov môže pomôcť zlepšiť aj kognitívne fungovanie.   O užívaní konkrétnych liekov či výživových doplnkov sa treba poradiť s lekárom z dôvodu ich možnej interakcie (vzájomného pôsobenia liečiv) či kontraindikácie (nevhodnosť liečiva alebo postupu pri niektorých stavoch, liekoch).

Kedy informovať lekára v rámci prevencie rozvoja kognitívnych problémov?

Je dôležité, aby ste svojmu lekárovi povedali včas 

• o vašich prípadných rizikových faktoroch, 
• o užívaní liekov a výživových doplnkov, 
• o vzniku alebo zhoršení kognitívnych ťažkostí

Poraďte sa so svojim lekárom o možných príčinách, predpokladanom trvaní, riešeniach a zvládaní príznakov. 

Je vhodné sa na rozhovor s lekárom pripraviť (napr. dopredu si napíšte svoje otázky) a odpovede si zaznamenať, prípadne vziať so sebou blízku osobu, ktorá vám pomôže sledovať, čo sa hovorí, prípadne popísať kognitívne zmeny u vás. Nebojte sa klásť otázky, aj keď máte pocit, že sa opakujete. Zvládanie príznakov je súčasťou starostlivosti a liečby, a problémy s pozornosťou, myslením a pamäťou sú počas liečby rovnako dôležité ako iné príznaky.