Vysvetlenie pojmu

Chudnutie je častým sprievodným javom nádorového ochorenia a jeho liečby.

Približne tretina onkologických pacientov v čase diagnózy pozoruje neúmyselný úbytok telesnej hmotnosti, pričom taktiež väčšina postupov onkologickej liečby je sprevádzaná zvýšeným rizikom chudnutia. 

Podvýživa sa vyskytuje u väčšiny (80 – 90 %) pacientov s pokročilým nádorových ochorením.

Malnutrícia (z lat. malus = zlý) sa používa pre označenie zlého stavu výživy. V širšom zmysle slova môže teda charakterizovať nadmernú výživu (nadváhu, obezitu) ako aj nedostatočnú výživu. Termín je však zaužívaný hlavne pre označenie stavu podvýživy, či nedostatočnej výživy.

U onkologických pacientov môže dochádzať k podvýžive (malnutrícii), pričom tento stav sa nevzťahuje výhradne na nízku hodnotu BMI (Body Mass Index < 18,5), nakoľko sa môže týkať aj onkologických pacientov s normálnou telesnou hmotnosťou či dokonca s nadváhou. 

Vysvetľuje odborník doc. MUDr. Miroslav Tomíška, CSc. (Fakultní nemocnice Brno):

„Hlavným znakom podvýživy je nechcený úbytok telesnej hmotnosti, ktorý zväčša sprevádza aj úbytok svalovej hmoty, podkožného tuku a telesných bielkovín, čo môže mať za následok celkovú slabosť a zhoršenú výkonnosť pacienta. Podvýživa môže byť často spojená aj s horším zvládaním protinádorovej liečby.“ 

Príčiny chudnutia pri nádorovom ochorení a liečbe

Človek sa v počiatkoch nádorového ochorenia nemusí cítiť chorý, v organizme však už prebiehajú procesy, ktoré môžu spôsobovať úbytok na váhe. 

• Samotný nádor produkuje tzv. prozápalové cytokíny – látky, ktoré spôsobujú subklinický zápal, v dôsledku čoho pacient môže postupne chudnúť. 
• V organizme sa tiež mení metabolizmus živín, kedy sa zvyšujú nároky organizmu na bielkoviny. Ak nezabezpečíme zvýšený prísun bielkovín zo stravy, organizmus siahne po vlastnej svalovej hmote.
• Bazálny metabolizmus môže byť počas nádorového ochorenia tiež zvýšený. To znamená, že telo v pokoji spotrebúva viac energie v porovnaní so zdravými ľuďmi. Výrazne zvýšený bazálny metabolizmus môže mať za následok chudnutie alebo podvýživu pacienta aj pri zachovaní optimálneho príjmu stravy.
• Nádory všeobecne (aj tie mimo tráviaceho traktu) môžu spôsobovať nechutenstvo alebo pocit plnosti (sýtosti) aj po menšej porcii stravy. Úbytok na váhe sa teda môže týkať nielen nádorov v oblasti tráviaceho traktu, ale aj iných onkologických diagnóz, ktoré nemajú priamy súvis s trávením. 
• Chudnutie spôsobuje aj samotný nádor alebo metastázy, ak ich šírenie pôsobí priamo v tráviacom trakte a ovplyvňuje tak proces trávenia a vstrebávania živín (nádory pažeráka, hltana, žalúdka, pankreasu, čreva).
• Chudnutie môže následne spôsobiť aj samotná protinádorová liečba. 
• Počas liečby môže byť príjem stravy nepravidelný alebo obmedzený – a to nielen v čase operácie a po nej, ale aj počas samotnej liečby alebo vynechávania jedál z dôvodu vyšetrení, ktoré musia prebiehať nalačno. 
• Znížený príjem stravy môžu spôsobiť aj niektoré nežiaduce účinky liečby: nevoľnosť, zvracanie, zápal slizníc, sťažené prehĺtanie, hnačka, zápcha, nechutenstvo, zmena apetítu, chutí a vôní či celková slabosť. Nežiaducim účinkom možno v mnohých prípadoch predchádzať alebo ich tlmiť medikáciou alebo úpravou stravovania. 
• Zníženú chuť do jedla môže spôsobiť aj prebiehajúca infekcia, horúčka a bolesť.
• Stres z diagnózy, zvlášť v jej úvode, môže viesť k nechutenstvu, úzkosti, žalúdočnej nevoľnosti, hnačkám, nespavosti a následnému chudnutiu. Neváhajte vyhľadať psychologickú pomoc na prekonanie neistoty, stresu či úzkosti z diagnózy nakoľko psychický stav veľmi úzko súvisí s celkovou životosprávou aj stravovaním. 

Chudnutie pri nádorovom ochorení je sprevádzané stratou svalovej hmoty a stratou bielkovín. Môže spôsobiť oslabenie imunitného systému, horšie hojenie pooperačných rán, taktiež spomaliť rekonvalescenciu, alebo znížiť schopnosť zvládať prebiehajúcu liečbu. 

Čo robiť?

S istým úbytkom telesnej hmotnosti je treba pri nádorovom ochorení počítať a nemožno sa mu úplne vyhnúť. Tiež nie je vhodné sa ho prehnane obávať. Dôležité je chudnutie včas rozpoznať a aktívne riešiť. 

Pravidelne sa vážte a hmotnosť hláste lekárovi, nie však na dennej báze, pokiaľ Vám váženie spôsobuje úzkosť. 

Je dôležité dodržiavať onkológom predpísanú podpornú liečbu: lieky proti bolesti, horúčke, alebo na zmiernenie nežiaducich účinkov liečby, proti nevoľnosti, zvracaniu, hnačke či zápche. Potlačenie ťažkostí vedie k lepšiemu príjmu stravy, postupnému zvýšeniu telesnej hmotnosti a celkovému zlepšeniu zdravotného stavu. 

Správna, pestrá a výživná strava v priebehu liečby je dôležitou podmienkou jej úspešného zvládnutia. Výživnou stravou a správnymi opatreniami možno veľmi účinne váhu stabilizovať alebo minimálne zabrániť progresívnej a výraznej strate telesnej hmotnosti. 

Ak chudnete, upozornite na tento stav lekára. Zaraďte tzv. výživnú diétu, uprednostnite jedlá bohaté na bielkoviny a energiu a dodržujte odporúčané režimové opatrenia. 

V prípade potreby dodržiavajte užívanie sippingu alebo inej formy enterálnej výživy, pokiaľ Vám ju lekár vzhľadom ku chudnutiu a obmedzenému príjmu stravy odporučil. 

Výživná diéta

Hlavným cieľom výživnej stravy pri onkologickom ochorení je zabrániť chudnutiu a tým aj oslabeniu organizmu v priebehu protinádorovej liečby. Jej súčasťou je pravidelný každodenný prísun všetkých skupín potravín, a teda mliečnych výrobkov (tvaroh, jogurt, smotana, tvrdý syr, tvarohových dezertov), mäsa (všetky druhy mäsa, ryby), vajec (1 – 2 kusy denne), celozrnného pečiva, ale aj príloh ako zemiaky, ryža, cestoviny. Samozrejmý je každodenný prísun zeleniny a ovocia. Dva- až trikrát do týždňa je vhodné zaradiť do jedál strukoviny, ak ich pacient toleruje. Dôležitá je pestrosť v stravovaní (striedanie rôznych druhov ovocia, zeleniny, mliečnych výrobkov, rôznych druhov mäsa) a adekvátna výživná hodnota prijatej stravy – dostatočný príjem energie, živín (bielkoviny, tuky, sacharidy) a tiež vitamínov a minerálnych látok.  

Ak pacient chudne, je vhodné zaradiť jedlá bohaté energiu a na bielkoviny. Pacient, ktorý nezvláda skonzumovať potrebné množstvo stravy za deň, by mal v stravovaní uprednostniť práve jedlá bohaté na energiu a bielkoviny a konzumovať ich prednostne.

Potraviny bohaté na energiu

Ide o potraviny, ktoré obsahujú väčšie množstvo energie a živín v relatívne malom objeme. Praktické sú pre pacientov, ktorí majú obmedzený príjem stravy, napríklad zvládnu zjesť len malé množstvá, alebo rapídne chudnú. 

Takéto potraviny treba zaradiť a pridávať do jedál vo zvýšenom množstve: 

• maslo, margaríny, oleje (vhodné je pridávať ich do polievok, omáčok, hotových jedál, zeleninových šalátov alebo na pečivo)
• ďalej kyslá smotana a šľahačka (používať ako kalorickejšiu náhradu mlieka, všade, kde je to možné), tvaroh, plnotučné mlieko, tvrdé syry. Jesť vo forme: kakaa, pudingov, múčnikov; tvaroh pridávať do nátierok, ovocných pohárov; syr postrúhať na šalát, do polievok, zemiakovú kašu, mäso, cestoviny alebo samotný zajedať. 
• Vysoko-energetické potraviny sú aj džem, med, oriešky, orieškové maslá, sušené ovocie, múčniky (aj keksíky, kvalitné čokolády, pudingy) – to sú všetko potraviny, ktoré bývajú dobre tolerované a pacient ich môže pre spestrenie zaradiť do jedálnička.

Potraviny bohaté na bielkoviny

Všetci pacienti, ktorí chudnú a strácajú svalovú hmotu, majú vysokú spotrebu bielkovín. Preto je potrebné organizmu zabezpečiť príjem stravy bohatej na bielkoviny, v opačnom prípade si organizmus môže zvýšený nárok kompenzovať z vlastnej svalovej hmoty. Úbytok svalovej hmoty znamená chradnutie. 

Preto by onkologický pacient mal denne jesť:

• mäso (rôzne druhy, teľacie, jahňacie, hydina) jesť takmer denne a ryby zaradiť 2 – 3x. týždenne aj vo forme konzervovaných rýb (napr. sardinková, tuniaková nátierka), 
• mliečne výrobky jesť denne: tvaroh, plnotučné mlieko, jogurty, tvrdé syry. Jesť vo forme: kakaa, pudingov, múčnikov; jogurt a tvaroh pridávať do nátierok, ovocných pohárov, dresingov; syr postrúhať na šalát, do polievok, zemiakovú kašu, mäso, cestoviny alebo samotný zajedať; kyslú smotanu a šľahačku používať ako kalorickejšiu náhradu mlieka, všade, kde je to možné,
• vajcia (1 – 2 ks denne, 10 – 14 vajec týždenne) – napr. praženica s dusenou zeleninou, ako zahusťovadlo do polievok, do nákypov (zeleninových, cestoviny), vajíčka natvrdo do šalátov, nátierok, ku špenátu (vajíčko namäkko je veľmi dobre tolerované pri zápale slizníc v ústnej dutine),
• bielkoviny obsahujú aj strukoviny ako šošovica, fazuľa, hrach, cícer, sója, tofu či tempeh, ak ich pacient toleruje, odporúča sa ich zaradiť aspoň 2x týždenne.  

Režimové opatrenia

Pokiaľ chudnete, skúste zaviesť aj nasledujúce opatrenia:

• Jesť častejšie a menšie porcie (6 – 8x denne). Jednorázové prejedanie môže viesť k nevoľnostiam, pocitu plnosti a následnému dlhšiemu odmietaniu stravy.
• Jesť vždy, keď pacient pociťuje chuť a hlad (aj večer). 
• Nesiliť sa do jedla a dohnať výpadky v strave, keď sa pacientovi uľaví. Nesiliť sa do jedál, ktoré spôsobujú pacientovi nevoľnosť, tráviace ťažkosti s pod.
• Zaviesť do režimu bohaté raňajky.
• Vyvarovať sa zbytočného vynechávania jedla počas dňa. Niekoľkohodinový výpadok v príjme stravy pacient s podvýživou ťažko doháňa. Preto je vhodné mať zásoby jedla a nápojov napr. v čakárni u lekára či mimo domu.
• Predchádzať vzniku nežiaducich účinkov liečby (napríklad dôsledná hygiena úst na prevenciu poškodenia slizníc v dutine ústnej, čo môže viesť k sťaženému prehĺtaniu).
• Účinne tlmiť nežiaduce účinky liečby a ochorenia liekmi podľa odporúčaní lekára.
• Po konzultácii/odporúčaní lekára zredukovať diétne obmedzenia pacienta na skutočne nevyhnutné.
• Snaha zachovať si duševnú a fyzickú aktivitu pomáha zvyšovaniu príjmu stravy. 
• Dbať na atraktívnosť a pestrosť jedál, príjemné prostredie a milú spoločnosť pri stravovaní.
• Sledovať svoju telesnú hmotnosť a na ťažkosti okamžite upozorniť lekára.
• K udržaniu svalovej hmoty je vhodné aj pravidelné cvičenie podľa momentálnych možností (napríklad drepy, cvičenie na posilnenie rúk aj v sede).
• V prípade závažnejších problémov je možné pridať tzv. sipping – enterálna výživa na popíjanie s kompletným zastúpením všetkých živín, alebo bielkoviny vo forme prášku.

Aké sú možnosti medicíny na riešenie stavu

Názor odborníka: 

Gastronterológ MUDr. Peter Minárik, PhD. (Onkologický ústav sv. Alžbety) zdôrazňuje, že „s nutričnou intervenciou treba začať včas. Nie až vtedy, keď je už podvýživa pacienta rozvinutá, ale v čase, keď mu len hrozí. Skorý zásah do výživy onkologického pacienta dokáže zastaviť, prípadne spomaliť chudnutie a rozvoj podvýživy, zvýšiť toleranciu protinádorovej liečby a zlepšiť kvalitu života aj celkovú prognózu.“

Ak sa vám nedarí chudnutie stabilizovať, informujte lekára, ktorý sa bude stavom zaoberať. 

Využite možnosti nutričnej poradne https://www.nou.sk/nutricna-poradna 

Nutričná poradňa vedená MSc. Petronelou Forišek Paulovou je v Národnom onkologickom ústave.

V prípade prehlbovania podvýživy je možné doplniť stravu o nutričné suplementy (tzv. nutridrinky). Ide o tekutú zmes, ktorá obsahuje všetky potrebné živiny – bielkoviny, tuky, sacharidy, vitamíny, minerálne látky a stopové prvky. Výhodou je možnosť okamžitého použitia formou popíjania (sipping), ľahšie prehĺtanie a stráviteľnosť, menšia záťaž pre trávenie. Pacientovi umožňuje príjem vysokej dávky kalórií a bielkovín pri relatívne nízkom objeme.

V prípade vážneho stavu podvýživy sú ďalšie možnosti medicíny, ktoré zabezpečí Váš ošetrujúci lekár.

Odporúčané články:

• Sipping
• Nechutenstvo
• Nevoľnosť
• Výživa v onkológii
• Brožúra Výživa onkologického pacienta