Pocity úzkosti uprostred stresovej situácie sú normálne a zvyčajne prechodné. Väčšina pacientov ich dokáže tolerovať a zvládnuť s pomocou svojich blízkych.

Približne polovica onkopacientov prežíva v určitom štádiu svojho ochorenia úzkosť, avšak zhruba štvrtina z nich vo výraznej miere. Niektoré obdobia nádorového ochorenia sú obzvlášť náročné a často sprevádzané intenzívnymi obavami, napr. krátko po diagnóze, počas liečby (najmä, ak nie je úspešná, alebo nastanú komplikácie), pri návrate ochorenia a pod. 

Typické príznaky úzkosti zahŕňajú:

• búšenie srdca,
• zrýchlený dych,
• trasenie rúk,
• zvýšené potenie,
• pocity nevoľnosti alebo závraty,
• napätie svalov,
• podráždenosť. 

Zvýšené riziko úzkosti možno očakávať u pacientov, ktorí:

• trpeli úzkostnými stavmi už pred diagnózou nádorového ochorenia,
• nemajú dostatočnú oporu a pomoc vo svojom blízkom okolí,
• prežili v živote významnú traumu,
• trpia výraznými fyzickými príznakmi, napr. nekontrolovanou bolesťou,
• prežívajú návrat alebo progresiu ochorenia.

Príznaky úzkosti často sprevádzajú aj tieto situácie – niektoré z nich si vyžadujú urgentnú pozornosť a liečbu:

• intenzívne bolesti,
• pľúcne ochorenie, napr. zápal pľúc alebo pľúcna embólia,
• srdcové zlyhanie alebo infarkt,
• efekt liekov, napr. steroidov,  
• abstinenčné príznaky po náhlom vysadení alkoholu alebo nikotínu.

Diagnostické kategórie úzkostných ochorení najčastejšie zahŕňajú:

• Fóbie – intenzívny strach z určitej situácie alebo špecifického objektu, napr. panický strach z uzavretých priestorov alebo odberu krvi. 
• Panická porucha – príznačná opakovaným návratom intenzívnych záchvatov panického strachu, ktorý zvyčajne trvá 10 – 20 min.
• Všeobecná úzkostná porucha – spôsobuje takmer každodennú úzkosť sprevádzanú prehnanými obavami, pocitmi napätia, nespavosti a pod.
• Posttraumatická stresová porucha – môže mať svoje korene v predošlom traumatickom zážitku, alebo sa môže vyvinúť ako následok situácií počas ochorenia alebo liečby, ktoré pacient vníma ako obzvlášť nepríjemné a úzkostné. Akékoľvek následné pripomenutie týchto momentov môže veľmi rýchlo navodiť pocit úzkosti, niekedy bez toho, aby si pacient plne uvedomil, prečo sa to deje.

Liečba úzkostných stavov:

Úzkosť, ktorá je príliš častá alebo intenzívna, ktorá spôsobuje pacientovi výrazné utrpenie a bráni normálnemu fungovaniu, si zaslúži pozornosť a liečbu. Každý z nás sa vyrovnáva so strachom a intenzívnym stresom svojím vlastným spôsobom. Pravidelná relaxácia, meditácia alebo „obyčajné“ sústredené, prehĺbené dýchanie môžu byť veľmi efektívne, obzvlášť vtedy, ak ich praktizujeme pravidelne.

V niektorých prípadoch je vhodné obrátiť sa na psychoterapeuta alebo psychiatra, ktorý môže navrhnúť použitie liekov – typicky sa jedná o antidepresíva, ktoré sú efektívne a bezpečné, bez rizika navodenia liekovej závislosti. Skupinová alebo párová psychoterapia môžu byť tiež nápomocné, ak si to pacientova situácia vyžaduje.

Navštívte sekciu Duševné zdravie.

Stiahnite si pdf. brožúry Zvládaní rakoviny, ktorá vás krok za krokom prevedie ťažkosťami, ktoré sa pri nádorovom ochorení môžu vyskytnúť.