Vlastnosti nádoru

Každý nádor je jedinečný, vychádza z určitého konkrétneho typu buniek, na základe ktorého je definovaný. Jednotlivé nádory sa líšia svojou agresivitou alebo prítomnosťou špecifických receptorov či genetických mutácii. Na základe zhodnotenia všetkých vlastností nádoru (a rozsahu ochorenia) lekár určí najoptimálnejší liečebný prístup.  

Pojmy z histológie nádoru:

Biopsia

Odobratie vzorky tkaniva z orgánu, prípadne vzorky buniek, buď pri chirurgickom výkone, endoskopii alebo zvonku tela, prostredníctvom ihly. Takto odobratá vzorka sa ďalej posiela na pracovisko patologickej anatómie, aby sa mohlo vykonať histologické vyšetrenie a stanoviť, z akého tkaniva (orgánu) vzorka pochádza a aké sú jej vlastnosti – zhubná/nezhubná či ďalšie konkrétne parametre ako prítomnosť špecifických receptorov či genetických mutácií – potrebné pre stanovenie najvhodnejšej liečebnej stratégie. 

Histologický nález 

Každé tkanivo odobraté z nášho tela, by malo byť histologicky vyšetrené. Odosiela sa na pracovisko patologickej anatómie, kde ho zhodnotí lekár – patológ a určí typ tkaniva, z ktorého nádor pochádza. Dnes sa okrem základného histopatologického stanovenia vykonáva veľké množstvo ďalších vyšetrení, ktoré bližšie určia všetky vlastnosti nádoru, jeho agresivitu (ako rýchlo sa jeho bunky delia), prítomnosť špecifických receptorov či genetických mutácií. Všetky spomínané parametre, nielen samotný histologický nález, majú potom vplyv na stanovenie najvhodnejšej liečebnej stratégie. 

Makroskopický nález

Udáva popis tkaniva – to, čo lekár vidí na odobratej vzorke voľným okom, napr. veľkosť, sfarbenie. 

Udáva maximálnu dĺžku nádoru (tumoru) v reze, rozmer a počet odobraných lymfatických uzlín (LU) a popis zvyšného tkaniva.

Mikroskopický nález

Bližšie vyšetrenie vzorky tkaniva pod mikroskopom. Určuje typ tkaniva, z ktorého nádor pochádza. Patrí medzi základné vyšetrenia, je však dopĺňaný množstvom ďalších, ktoré presne určia vlastnosti nádoru a následne aj najlepšiu vhodnú liečbu. 

Resekčný okraj nádoru (pozitívny, negatívny) (RO)

V skorých štádiách ochorenia, kedy nie sú dokázané vzdialené metastázy, je z hľadiska prognózy a ďalšej liečebnej stratégie veľmi dôležité, aby bol nádor z tela odstránený celý – nezostali žiadne zabudnuté nádorové bunky, z ktorých by mohlo dôjsť k opätovnému rastu nádoru alebo vzdialenému šíreniu = metastázovaniu.

Ak má chirurg zámer odstrániť z tela celý nádor, je veľmi dôležité, aby pri histologickom vyšetrení patológ potvrdil, či sa naozaj nádor podarilo vybrať kompletne. Tumor má byť pri operácii odstránený aj s lemom zdravého tkaniva okolo celého objemu nádoru. Patológ skúma, či je lem/resekčný okraj „čistý“ (bez prítomnosti nádorových buniek). To znamená, že nádor bol bezpečne odstránený.

Negatívny resekčný okraj znamená, že tumor bol odstránený s dostatočným lemom zdravého tkaniva, a okraj je negatívny na prítomnosť nádorových buniek. 

Pozitívny resekčný okraj naopak dokazuje prítomnosť nádoru na reznej ploche. Nádorové bunky presahujú do lemu tkaniva, ktoré malo byť čisté. Naznačuje, že nádor nebol odstránený celý alebo s bezpečným okrajom. 

R0 resekčný okraj znamená, že ani pri mikroskopickom vyšetrení neboli v resekčnom okraji dokázané nádorové bunky.

Pri rôznych typoch nádorov sa odporúča rôzne veľká hranica zdravého tkaniva (resekčný okraj), ktorá by mala byť odobratá spolu s nádorom (napríklad aspoň 2 milimetre). Niekedy postačuje, aby bol resekčný okraj v šírke jednej zdravej bunky.

Či je resekčný okraj pozitívny alebo negatívny, zohráva úlohu v ďalšom manažmente liečby – pokiaľ je okraj pozitívny, môže byť potrebná reoperácia, aby sa znížilo riziko lokálnej recidívy (návrat ochorenia v mieste pôvodného nádoru).

Angioinvázia

Potvrdenie prítomnosti (infiltrácie) krvných ciev nádorovými bunkami. Ak nádor infiltroval krvné cievy, nádorové bunky sa mohli uvoľniť do krvného obehu a majú potenciál vytvárať vzdialené metastázy. 

Nekróza

Odumretie buniek nádoru. Niekedy sa nádor zväčšuje natoľko agresívne, že cievy nerastú dostatočne rýchlo, aby ho vedeli vyživovať. V takomto prípade môže dôjsť k nekróze časti nádoru. 

Grade

Grade (stupeň diferenciácie) –  vyjadruje agresívny potenciál nádoru. Je to dôležitý prognostický údaj pre onkológa pri rozhodovaní o ďalšej liečbe. 

Stanovuje sa podľa toho, ako veľmi odlišne rakovinové bunky vyzerajú v porovnaní s bunkami okolitého zdravého tkaniva a ako rýchlo sa delia. Zjednodušene platí, že ak sa nádorové bunky viac podobajú na pôvodné zdravé tkanivo, sú pravidelnejšie usporiadané, tým sa nádor správa “krotkejšie”. Ak sa nádorové bunky príliš odlišujú od zdravých, čím viac sú “škaredšie” a rýchlejšie sa delia, tým agresívnejšie môže byť správanie nádoru. 

Hodnoty grade sa určujú na stupnici 1 až 3, pričom vyšší stupeň zodpovedá vyššej možnej agresivite nádoru. 

Grade 1 (low Grade/nízky Grade): nádorové bunky sú málo odlišné od zdravých buniek tkaniva a delia sa relatívne pomaly.

Grade 2 (intermediate Grade/stredný Grade): nádor, rastie rýchlejšie.

Grade 3 (high Grade/vysoký Grade): nádorové bunky sa veľmi odlišujú od zdravých a rýchlo sa delia.  

Grade môže patológ určiť podľa rôznych metodík. Skúma podobnosť nádorových buniek s okolitým tkanivom, ďalej jadrový pleomorfizmus a mitotický index. 

Jadrový pleomorfizmus

Zdravé bunky jedného tkaniva sú si podobné, neplatí to však pre jadrá nádorových buniek. Jadro, je štruktúra vo vnútri bunky, v ktorej je uložená väčšina bunkovej DNA a delením jadra dochádza k množeniu buniek. Pokiaľ sú jadrá buniek v rámci nádoru odlišné, hovoríme o jadrovom pleomorfizme. Jadrový pleomorfizmus sa hodnotí v škále 1 – 3, čím sú jadrá buniek odlišnejšie, tým vyššie je hodnotenie. Ide o jeden z ukazovateľov, ktoré určujú agresivitu nádoru. Zjednodušene povedané, čím škaredšie jadrá nádorových buniek vyzerajú, tým agresívnejšie sa môže nádor správať.

Mitotický index

Pomer počtu buniek vo vyšetrovanej vzorke, v ktorých prebieha mitóza (znamená fázu delenia) k počtu buniek, ktoré sa nedelia. Schopnosť nádorových buniek deliť sa rýchlejšie ako zdravé bunky je jednou zo základných vlastností, ktorá robí nádor zhubným. Ak má nádor vysoký mitotický index, znamená to, že sa veľa buniek delí, čo ho robí agresívnejším a má vplyv aj na prognózu ochorenia. 

Imunohistochemický profil nádoru

Imunohistochemické vyšetrenie znamená zafarbenie odobratej vzorky nádoru počas hodnotenia na patologickom pracovisku pomocou farbív obsahujúcich špecifické protilátky, ktoré vzorku zafarbia iba v prípade, že sú na ňom prítomné pre danú protilátku špecifické receptory. Takto sa zisťuje napríklad prítomnosť HER2 receptora, hormonálnych receptorov pri nádoroch prsníka, PD-L1 receptora a ďalších. Ak na základe morfologických vlastností nádoru nie je možné určiť jeho pôvod, práve identifikácia špecifických znakov pomocou imunohistochemického vyšetrenia pomôže stanoviť diagnózu. Stanovenie prítomnosti/neprítomnosti receptorov na povrchu nádorových buniek môže určovať ďalšiu liečebnú stratégiu. 

Receptor

Receptor je špecifický proteín (bielkovina), ktorý pomáha prenášať informácie do vnútra bunky. Funguje podobne ako domový telefón. Príjme informáciu z vonkajšieho prostredia a odovzdá ju ďalej. Ak neodovzdáva správnu informáciu alebo odovzdáva informáciu aj v prípade, že nedostal vonkajší podnet (akoby na domovom telefóne zostalo stlačené tlačidlo a neustále by zvonil), môže spôsobiť, že bunky sa vymknú spod kontroly a začnú sa správať zhubne. Prítomnosť/neprítomnosť špecifických receptorov na povrchu nádoru môže určovať ďalšiu liečebnú stratégiu. 

Antigén

Je akákoľvek látka, ktorá vedie aktivácii imunitnej odpovede. V prípade nádorových buniek ide o špecifický znak nádorovej bunky, ktorý sa nenachádza na zdravých bunkách, alebo sa na nich nachádza iba v minimálnej miere. Práve to umožňuje, že niektoré lieky sú zamerané špecificky proti antigénom nádorových buniek, čo umožňuje cielenú liečbu nádoru. Rovnako imunoterapia môže byť zacielená proti špecifickému antigénu. 

Proteín/bielkovina

Vzniká z aminokyselín (malých stavebných blokov), prepisom konkrétnych génov zapísaných v DNA. V prípade nádorových buniek v dôsledku poškodenia DNA dôjde k tvorbe “pokazených” proteínov, ktoré následne vedú k nesprávnej funkcii bunky a jej nádorovému zvrhnutiu. 

Gén

Malá časť DNA, ktorá nesie informáciu o konkrétnom proteíne (bielkovine). Práve poškodenie konkrétnych génov môže byť typické pre niektoré druhy nádorov. Napríklad mutácia BRAF génu pri malígnom melanóme, EGFR pri nádore pľúc, KRAS pri nádore pľúc, RAS pri kolorektálnom karcinóme. Na ovplyvnenie negatívneho vplyvu mutácie génu môže byť zameraná cielená liečba.

Signálna dráha

Signálna dráha umožňuje bunke odpovedať na podnety z okolitého prostredia. Prostredníctvom receptora na svojom povrchu bunka príjme informáciu, ktorú je potrebné preniesť do vnútra bunky, aby mohla správne zareagovať. Deje sa to prostredníctvom kaskád reakcií, ktoré začnú prebiehať, až kým sa informácia dostane na miesto určenia – podobne ako detská hra na “telefón”. V rámci signálnej dráhy stačí jeden nesprávne fungujúci “prenášač” a dôjde k zmene informácie – buď sa prenesie nesprávne, alebo tento “prenášač” stále posúva ďalej informáciu, napriek tomu, že sám nedostal žiaden signál (akoby jeden hráč v strede reťaze telefónu stále posielal nové slová, aj keď mu ich nikto nepošepkal). Takto môže bunka dostávať do jadra neustále informáciu, že sa má deliť, napriek tomu, že takýto príkaz z okolia bunky vôbec neprišiel. Nekontrolované delenie bunky je jedným zo základných vlastností, ktoré bunku robia nádorovou. 

Molekulárna klasifikácia nádoru

Základná klasifikácia nádorových ochorení je na základe ich histopatologickej klasifikácie – teda na základe podobnosti s tkanivom, z ktorého nádorové bunky vznikli. Štúdium genómu nádorových buniek viedlo k zisteniu, že napriek pôvodu z rovnakého typu tkaniva môžu byť nádory geneticky veľmi odlišné – ide o dôležité zistenie vysvetľujúce správanie nádorov a umožňujúce nové prístupy k liečbe. 

KI 67

Rovnako ako mitotický index aj KI-67 slúži na hodnotenie proliferačnej aktivity nádoru. KI-67 je druh bielkoviny, ktorý je špecificky prítomný počas delenia bunky. Pri jeho stanovení sa určí počet buniek, na základe imunohistochemického vyšetrenia, v ktorých je dokázaná prítomnosť tejto bielkoviny. Čím viac buniek sa delí = vysoká proliferačná aktivita, tým je nádor považovaný za agresívnejší a prognosticky nepriaznivejší.