Imunoterapia je liečebná metóda, ktorá využíva imunitný systém pri ochrane napadnutého  organizmu na boj proti chorobám, ako je napríklad rakovina. 

Dnes poznáme dva základné prístupy v imunoterapii:

Stimulácia alebo posilnenie prirodzených obranných mechanizmov imunitného systému, aby pracoval efektívnejšie alebo inteligentnejšie pri hľadaní a útoku na nádorové bunky.

Využívanie umelo vyrobených zložiek imunitného systému a ich používanie na obnovenie alebo zlepšenie funkcie imunitného systému pri vyhľadávaní a likvidácii nádorových buniek.

Imunita a imunitný systém

Imunita je schopnosť organizmu brániť sa voči vonkajším aj vnútorným škodcom. 

Imunitný systém je súbor orgánov, špeciálnych buniek a látok, ktoré spolu pomáhajú chrániť organizmus pred infekciami a inými  chorobami. Imunitné bunky a látky, ktoré vytvárajú, sa v organizme presúvajú tam, kde sú potrebné, aby ho chránili pred mikróbmi spôsobujúcimi infekcie. Rovnako pomáhajú rôznymi spôsobmi chrániť organizmus aj pred nádorovým ochorením. Imunitný systém si udržiava prehľad o všetkých stavebných zložkách, ktoré sa bežne nachádzajú v tele. Akékoľvek nové neznáme zložky, ktoré imunitný systém spozná ako cudzie, vyvolajú poplach a imunitný systém začne útočiť. Napríklad mikróby obsahujú štruktúry, ako sú určité proteíny, ktoré sa obvykle nenachádzajú v ľudskom tele. Imunitný systém ich vníma ako cudzie a spustí imunitnú reakciu.

Dve základné zložky imunitného systému sú bunková imunita a protilátková imunita.

Hlavnou zložkou bunkového imunitného systému sú biele krvinky.

Biele krvinky: sú základným kameňom imunitného systému. Označujú sa tiež ako leukocyty a delia sa na tri skupiny: lymfocyty, neutrofily a monocyty. Ich hlavnou úlohou je ničiť všetko, čo identifikujú ako cudzie – teda baktérie, vírusy alebo aj nádorovo zmenené zdravé bunky.

Fagocytárny systém – systém požieračov baktérií a vírusov

Ako prvé sa v mieste napadnutia zjavia neutrofily, alebo granulocyty. Sú síce veľmi rýchle, ale nie veľmi silné, ani nie sú veľmi múdre. Majú za úlohu rozpoznať nepriateľa, zlikvidovať slabších, zastaviť silnejších a poslať signál so žiadosťou o posily. To je obrana prvej línie proti baktériám a vírusom.

Po granulocytoch – rýchlej pechote – prídu na bojisko tanky, ktorými sú silné monocyty. Je ich podstatne menej, ale monocyty sú silnejšie a vyšlú ďalšie signály, ktoré mobilizujú lymfatický systém.

Po vystúpení z krvného riečiska do napadnutého tkaniva sa monocyty menia na makrofágy – veľké požierače všetkého cudzieho, ktoré sú schopné zničiť aj nádorové bunky. Ich hlavnou úlohou je pohlcovať a tráviť cudzie látky, ako sú baktérie, vírusy, ale aj mŕtve bunky a iné zvyšky tkaniva. Okrem toho makrofágy produkujú aj rôzne chemické látky – mediátory, ktoré regulujú imunitnú odpoveď. Môžu ju posilňovať alebo aj tlmiť.

Lymfatický systém

Lymfatický systém sa skladá z lymfatických uzlín, lymfatických ciev a lymfatickej tekutiny (lymfy). Lymfatický systém pomáha pri filtrovaní škodlivých látok z organizmu.  Najdôležitejšou zložkou lymfatického systému sú biele krvinky – lymfocyty.

Dve hlavné skupiny lymfocytov:

T-lymfocyty: T-lymfocyty sú špeciálne typy bielych krviniek, ktoré majú schopnosť priamo

ničiť infikované bunky a nádorové bunky. Sú dôležité aj pri regulácii imunitnej odpovede.

B-lymfocyty: B-lymfocyty produkujú protilátky. Sú zodpovedné za tvorbu pamäťových buniek, čo umožňuje rýchlejšiu reakciu imunitného systému pri opakovaných infekciách.

Protilátky: Protilátky sú proteíny produkované lymfatickou zložkou imunitným systémom na ochranu tela pred infekciami. Fungujú tak, že sa viažu na cudzie bunky a pomáhajú pri ich eliminácii z organizmu.

NK bunky (Natural Killers, prirodzení zabíjači)

Do skupiny lymfocytov sa radia aj NK bunky (Natural Killers, prirodzení zabíjači).

NK bunky sú špeciálnym typom lymfocytov, ktoré majú schopnosť rozpoznávať a ničiť rakovinové bunky a bunky infikované vírusmi. Ich hlavnou funkciou je zničiť všetko, čo nie je celkom v súlade s popisom zdravých buniek. A sú schopné  pracovať aj bez potreby predchádzajúcej stimulácie alebo „učenia“ od iných buniek imunitného systému. NK bunky sú dôležité pri rýchlej reakcii na infekcie aj pri obrane proti šíreniu nádorového procesu.

Všetky  komponenty imunitného systému pracujú spoločne, aby chránili telo pred   chorobami a udržali ho zdravým.

Imunoterapia nádorov

V posledných desaťročiach sa imunoterapia stala dôležitou súčasťou liečby niektorých typov onkologických ochorení a je ich stále viac. Nové spôsoby práce s imunitným systémom sa objavujú veľmi rýchlym tempom. Pri niektorých typoch onkologických ochorení sa môže imunoterapia používať samostatne, u iných sa zdá, že funguje lepšie, keď sa kombinuje s inými liečebnými modalitami ako napríklad s chemoterapiou.

Imunitná odpoveď môže zničiť všetko obsahujúce „cudzorodú“ látku – teda mikróby alebo aj nádorové bunky. Imunitný systém má však väčšie ťažkosti s likvidáciou rakovinových buniek. Deje sa to preto, že nádorová bunka vzniká vtedy, keď sa normálna, zdravá bunka mení a začne sa deliť a rásť mimo kontroly. Práve preto, že sa nádorové bunky tvoria z normálnych zdravých buniek, ich náš imunitný systém nie vždy dokáže rozpoznať a identifikovať ako cudzie. Vznik nádorového ochorenia je len dôkazom javu, že nádorovým bunkám sa podarilo uniknúť spod kontroly imunitného systému. 

Mechanizmy úniku rakoviny spod imunitnej kontroly môže prebiehať viacerými spôsobmi: 

Imunitný systém nerozpozná nádorové bunky ako cudzie, pretože sa od normálnych buniek dostatočne nelíšia.

Slabá odpoveď: imunitný systém síce rozpoznáva rakovinové bunky, ale odpoveď nemusí byť dostatočne silná na ich zničenie,

Zmena antigénového profilu: nádorové bunky môžu modifikovať svoj antigénový profil, aby sa vyhli rozpoznaniu cytotoxickými T lymfocytmi. Antigén je akákoľvek látka, ktorá vedie k aktivácii imunitnej odpovede. Jeho modifikáciou sa dokážu nádorové bunky vyhnúť imunitným bunkám.

Imunosupresívne prostredie: súhra imunosupresívneho nádorového mikroprostredia, ktorá zahŕňa regulačné T bunky a už spomínané makrofágy pôsobí imunosupresívne, čiže potláča imunitnú odpoveď a bráni efektívnym imunitným pochodom.

Falošný občiansky preukaz: nádory môžu vykazovať molekuly, ktoré imunitnej kontrole povedia, že sú telu vlastné – t. j. ako keby sa preukázali falošným občianskym preukazom organizmu, ktorým sa snažia dokázať, že sú domáci občania a nie cudzinci zo zahraničia. T-lymfocyty ich následne obídu a nechajú voľne rásť.

Imunosupresívne cytokíny: nádorové bunky môžu vylučovať imunosupresívne cytokíny (napr. TGF-β, IL-10), ktoré poškodzujú funkciu efektorových imunitných buniek. 

Imunoterapia nádorov

Existujú rôzne mechanizmy účinku imunoterapie:

Inhibítory kontrolných bodov: Tieto lieky v podstate odstraňujú „brzdy“ imunitného systému, čo mu pomáha rozpoznať a útočiť na rakovinové bunky. Zablokujú falošný občiansky preukaz a odhalia nepriateľa.

Terapia s bunkami T s chimérickým antigénnym receptorom (CAR-T): Táto terapia odoberá niektoré T-bunky z krvi pacienta, mieša ich so špeciálnym vírusom, ktorý naučí T-bunky, ako nájsť a zneškodniť nádorovú bunku. Takto upravené bunky sa potom podávajú pacientom ako cielené rakety. 

Cytokíny: Táto liečba využíva cytokíny (malé proteíny, ktoré prenášajú správy medzi bunkami), aby stimulovali imunitné bunky do útoku proti nádorom.

Imunomodulátory: Táto skupina liekov zvyčajne posilňuje časti imunitného systému na liečbu určitých typov nádorov.

Protinádorové vakcíny: Vakcíny sú látky, ktoré sa používajú  na spustenie imunitnej odpovede proti určitým chorobám. Obvykle si ich predstavujeme ako podávané zdravým ľuďom na pomoc pri prevencii infekcií. Ale niektoré vakcíny môžu pomôcť predchádzať, alebo liečiť aj nádorové ochorenia.

Monoklonálne protilátky (mAb alebo MoAb): Sú to umelo vytvorené verzie proteínov imunitného systému. MoAb môžu byť veľmi užitočné pri liečbe nádorov, pretože môžu byť  vysoko špecifické tak, aby mierili na veľmi konkrétnu časť rakovinovej bunky.

Nežiaduce účinky imunoterapie

Ako každá liečebná metóda, aj imunoterapia má svoje vedľajšie účinky v dôsledku aktivácie imunitného systému, tak môžu zasiahnuť aj zdravé tkanivá. 

Bežné nežiaduce zahŕňajú symptómy podobné chrípke, únavu, vyrážku na koži, či zvýšenú teplotu.

Vážnejšie nežiaduce účinky sa môžu týkať čriev, kože, endokrinných žliaz, pečene a iných orgánov a môžu si niekedy vyžadovať akútnu pomoc až prijatie do nemocnice.

Viac článku Hnačka.

Záver:

Imunoterapia predstavuje významný pokrok v liečbe onkologických ochorení. Mobilizuje imunitný systém organizmu na účinnejší boj s nádorom. Hlbšie poznanie zložitého vzájomného vzťahu medzi nádorom a imunitným systémom, vrátane únikových mechanizmov nádorových buniek, napomáha vývoju terapeutických postupov a je zároveň kľúčové pre optimalizáciu imunoterapie v onkológii.