Každé štádium nádorového ochorenia prináša zmeny a ťažkosti, na ktoré nie je vždy možné byť dopredu pripravený. Náladovosť, zvýšená podráždenosť alebo smútok a plačlivosť sú pomerne časté. Pacienti zvyčajne povedia, že majú “dobré aj zlé” dni. Skrátka, niekedy sa cítia v pohode a dokážu fungovať bez väčších problémov, inokedy je im ťažko a dočasne ich zavalí smútok a ľútosť. 

Smútok ako taký je úplne normálna ľudská emócia, ktorú v prípade nádorového ochorenia môže evokovať mnoho situácií, či momentov uvedomenia si dopadu ochorenia a liečby na pacientov život.

Takýto prechodný smútok trvá zvyčajne niekoľko hodín alebo dní a pacienti sa s ním dokážu vyrovnať – niekedy postačí rozhovor s blízkym človekom či rozptýlenie užitočnou alebo príjemnou aktivitou. 

Smútok teda nemusí nevyhnutne znamenať, že pacient trpí klinickou depresiou, hoci tá sa môže vyskytnúť až u 25 – 30 % pacientov v ktoromkoľvek štádiu ochorenia.

Klinická depresia je ochorenie, ktoré si v závažných prípadoch zvyčajne vyžaduje odbornú pozornosť. Neliečená depresia nielenže zhoršuje a predlžuje utrpenie pacienta, ale môže negatívne vplývať aj na úspešnosť protinádorovej liečby. Depresia totiž môže spôsobovať alebo zhoršovať nechutenstvo a prispieť tak k strate telesnej váhy, čo si môže vyžiadať zníženie dávky účinnej chemoterapie. Môže tiež zhoršiť únavu, spánok a v horšom prípade i motiváciu pokračovať v liečbe. 

Príznaky klinickej depresie pretrvávajú väčšinu času (čiže nie sú len prechodné) a trvajú minimálne dva týždne. Môžu zahŕňať ktorékoľvek z nasledujúcich príznakov:

• depresívna nálada alebo strata záujmu o obľúbené aktivity,
• pocity bezmocnosti a beznádeje,
• zvýšená podráždenosť alebo naopak citové otupenie,
• intenzívne pocity viny alebo myšlienky na samovraždu,
• častá plačlivosť a strata motivácie,
• poruchy sústredenosti, zábudlivosť a nerozhodnosť,
• poruchy spánku, zvýšená únava a strata libida.

Liečba klinickej depresie závisí od jej závažnosti. V ľahších prípadoch môže postačiť individuálna alebo skupinová psychoterapia spojená s dostatočným spánkom a pravidelnou fyzickou aktivitou. V závažnejších prípadoch je vhodné pridať aj antidepresívum. Tieto lieky sú efektívne, bezpečné a bez rizika závislosti.

Hoci sa nemôžeme vždy dopredu pripraviť na ťažkosti, ktoré nám život naservíruje, náš osobný prístup k akémukoľvek stresu alebo náročnej situácii do značnej miery určuje, ako danú situáciu zvládneme. Reálne zhodnotenie situácie nám umožní rozpoznať, čo máme a čo nemáme pod kontrolou. To, čo zmeniť nemôžeme, máme možnosť akceptovať a zároveň sústrediť všetky svoje sily na to, čo ovplyvniť môžeme. Tento prístup k životu nám umožňuje trénovať „duševnú odolnosť“, ktorá je zvyčajne zakorenená v tom, čo je pre každého z nás individuálnym zdrojom nádeje a zmysluplnosti. Ak chceme odhaliť tieto naše zdroje, vyžaduje si to čas na sebareflexiu a sebapoznanie. Samozrejme, pochopenie a opora blízkych sú pre onkopacienta nenahraditeľné a veľmi dôležité pri prekonávaní akýchkoľvek ťažkých chvíľ.