Nadváha a obezita – vysvetlenie pojmu

Nadváha je (podľa WHO) definovaná ako BMI (Body Mass Index) > 25 kg/m2.

Obezita (z lat. obesus – tučný, BMI > 30 kg/m2, resp. u seniorov nad 65 rokov je nadváha klasifikovaná až od BMI 27 kg/m2) je definovaná ako ukladanie energetických zásob vo forme nadmerného telesného tuku v organizme. Vzniká ako dôsledok dlhodobého nadmerného príjmu energie zo stravy alebo nevhodného zloženia stravy a nedostatočného energetického výdaja formou fyzickej aktivity. 

Príčinou môžu byť aj dedičné a metabolické faktory, psychické vplyvy, iné ochorenia (endokrinné, genetické, depresia), hormonálne zmeny či vedľajšie účinky liečby (chemoterapia, hormonálna liečba, kortikoidy, antidepresíva).

Nadváha a obezita ako rizikový faktor

Obezita predstavuje rizikový faktor pre vznik niektorých ochorení – zvyšuje pravdepodobnosť vzniku cukrovky (diabetes mellitus 2. typu), vysokého krvného tlaku, kardiovaskulárnych ochorení a môže viesť k poškodeniu pohybového aparátu či respiračným problémom.

Bola pozorovaná aj istá spojitosť medzi obezitou a zvýšeným rizikom vzniku niektorých nádorových ochorení: napríklad nádorov ženských orgánov (endometria, vaječníkov), karcinómu prsníka (najmä u žien po menopauze) a nádorov hrubého čreva a agresívnych podtypov karcinómu prostaty u mužov; ďalej tiež karcinómu pankreasu, žlčníka, pečene, obličky, adenokarcinómu pažeráka či mnohopočetného myelómu. 

Obezitu však nemožno označiť za jednoznačnú či hlavnú príčinu vzniku rakoviny. Obezita čiastočne spoluvytvára hormonálne a prozápalové prostredie, ktoré môže zohrávať úlohu pri karcinogenéze.

Nadváha počas liečby nádorového ochorenia

Nadváha alebo nižší stupeň obezity po diagnostikovaní nádorového ochorenia môžu predstavovať v istých prípadoch výhodu, keďže má pacient väčšie rezervy pre zvládanie liečby a onkologického ochorenia. 

Naopak neúmyselné chudnutie a malnutrícia (nedostatočná výživa, podvýživa), sú v čase protinádorovej liečby závažnejším problémom ako nadváha.

Odborník na výživu onkologických pacientov doc. Miroslav Tomíška (Fakultní nemocnice Brno) upozorňuje, že problém podvýživy sa niekedy týka aj onkologických pacientov s nadváhou. „Hlavnými príznakmi podvýživy sú totiž NECHCENÁ strata hmotnosti, spojená s úbytkom svalovej hmoty, telesných bielkovín, ktorá býva sprevádzaná celkovou slabosťou a zníženou výkonnosťou pacienta.“ Odborník konštatuje: „je zásadné rozlišovať medzi zámernou redukciou hmotnosti, ktorá má priaznivé zdravotné účinky od nechceného a nevysvetliteľného úbytku na váhe, ktorý je dokonca aj u obéznych pacientov nevýhodný! Podvýživa u nich prebieha skryto a nepoznane.“

Po akej liečbe sa priberanie dostavuje?

K priberaniu onkologických pacientov dochádza často v dôsledku nežiaducich účinkov protinádorovej terapie (hormonálnej liečby, niektorých typov chemoterapie aj steroidov, podávaných na zmiernenie nevoľnosti). Chemoterapia aj steroidy môžu spôsobiť:

1. zadržiavanie tekutín v organizme, čo sa môže prejaviť opuchom horných a dolných končatín, a to najmä v oblasti členkov a zápästí. V takom prípade je vhodné obmedziť solenie jedál a vyhýbať sa dlhšiemu státiu, noseniu tesného oblečenia a šperkov. Na závažnejší opuch treba upozorniť lekára. Viac v článku Opuchy;
2. chemoterapia aj steroidy spôsobujú u niektorých pacientov intenzívnu chuť do jedla a následný zvýšený príjem celkového množstva stravy a potenciálne aj uprednostnenie energeticky bohatších a menej vhodných jedál;
3. protinádorová liečba alebo samotné ochorenie spôsobujú únavu, ktorá môže viesť k zníženiu fyzickej aktivity s následkom nárastu telesnej hmotnosti; 
4. u žien môže liečba navodiť menopauzu, následkom ktorej sa spomaľuje metabolizmus; 
5. hormonálna liečba u žien je často sprevádzaná nárastom telesnej hmotnosti ako vedľajším účinkom liečby. Viac v článku Nadváha u žien s karcinómom prsníka.

V dôsledku týchto účinkov pacienti priberajú. 

Čo robiť?

Je vhodné regulovať prírastok telesnej hmotnosti vhodnou stravou a pohybom. 

• Konzumujte dostatok ovocia, zeleniny a celozrnných výrobkov.
• Obmedzte celkový príjem saturovaného tuku, jednoduchých cukrov a múčnych jedál.
• Pite dostatok čistej vody, výrazne obmedzte konzumáciu sladených nápojov a džúsov.
• Pokiaľ je to možné, používajte zdravšie spôsoby varenia. Skúste napríklad namiesto vysmážania dusenie či varenie na pare.
• Skúste zmeniť každodenné návyky a vzorce, ktoré vedú k prejedaniu a sedavosti.  
• Nájdite fyzické aktivity, ako je chôdza (nordic walking) alebo bicyklovanie, ktoré vás bavia. Počas liečby sa odporúča aj cvičenie s cieľom zachovania svalovej hmoty v rozsahu, aký umožňuje stav pacienta (cvičenie má zmysel aj u pacientov na lôžku či v sede), všetko podľa momentálnych možností a odporúčaní lekára.

Upozornenie

V období aktívnej onkologickej liečby sa neodporúča radikálna a cielená redukcia telesnej hmotnosti dokonca ani pacientom s nadváhou či obezitou. Nebezpečné a neúčinné sú najmä neoverené diéty s cieľom „vyhladovať“ nádor, ktoré len oslabujú organizmus.

V prípade karcinómu prostaty a prsníka predstavuje obezita v čase diagnózy istú nevýhodu, preto je možné po odporučení lekára zahájiť cielenú miernu redukciu hmotnosti aj počas liečby. Optimálne je aspoň úsilie, aby hmotnosť počas liečby ďalej nenarastala. 

Radí nutričná terapeutka MSc. Petronela Forišek Paulová:

„Určite nie je vhodná redukcia hmotnosti tempom niekoľko kíl mesačne. Ak je napríklad pacientka s karcinómom prsníka v dobrom zdravotnom stave, pokiaľ nemá žiadne nežiaduce účinky terapie, ktoré by ju obmedzovali v príjme stravy a celkovo zvláda liečbu v dobrej kondícii, je po operácii bez komplikácií a v stabilizovanom stave, odporúča sa začať s opatrným redukčným režimom aj počas chemoterapie. Samozrejme, pokiaľ pacientka s nadváhou neúmyselne chudne, má problém prijímať stravu pre nevoľnosť, nebudeme od nej žiadať, aby sa snažila telesnú hmotnosť znižovať. V takom prípade je oveľa bezpečnejšie počkať s redukciou hmotnosti až na obdobie hormonálnej terapie, kedy bude pacientka stabilizovaná.“

Nadváha a obezita po prekonaní nádorového ochorenia

Obezita predstavuje rizikový faktor pre návrat niektorých druhov nádorových ochorení a vzniku kardiovaskulárnych chorôb či diabetu II. typu. Preto sa väčšine pacientov po prekonaní rakoviny odporúča udržiavať primeranú hmotnosť (resp. redukcia hmotnosti na optimálnu telesnú hmotnosť). Pri niektorých diagnózach je optimálna telesná hmotnosť preukázateľne spojená s nižším rizikom návratu onkologického ochorenia. 

Mnohí ľudia prešli opakovanými neúspešnými pokusmi o redukciu hmotnosti. Nie vždy musí ísť o nedostatok vôle, ako sa niekedy nesprávne zovšeobecňuje. Takýto neúspech vedie neraz k rezignácii na akúkoľvek ďalšiu snahu o úpravu telesných parametrov. Opak však môže byť pravdou – akékoľvek úsilie vynaložené na zastavenie váhového prírastku treba z tohto hľadiska vnímať ako úspech, ktorým sa zaslúžime o zníženie zdravotného rizika.

Priberanie a nadváha u žien s karcinómom prsníka 

S nadváhou ako vedľajším účinkom hormonálnej liečby onkologického ochorenia sa najčastejšie stretávajú pacientky s karcinómom prsníka v priebehu hormonálnej terapie. Pacientky s týmto typom onkologického ochorenia trápi často nadváha a priberanie, ktoré sa môže postupne zhoršovať od nasadenia hormonálnej terapie, podávanej obvykle aj niekoľko rokov. Zvyšovanie telesnej hmotnosti však môže nastať aj následkom niektorých podávaných liečiv počas liečby onkologického ochorenia, ktoré napríklad zvyšujú chuť do jedla alebo celkovou zmenou životosprávy. Vtedy vplyvom samotného ochorenia a podstupujúcej liečby dochádza ku výraznejšej únave, kľudovému režimu a obmedzeniu pohybovej aktivity pacientov. 

Obezita je však významným rizikovým faktorom mnohých onkologických ale aj iných ochorení a nie je z dlhodobého hľadiska žiaduca. Na druhej strane, pokiaľ pacient s obezitou počas liečby onkologického ochorenia neúmyselne chudne, môže aj s prítomnou nadváhou trpieť stavom podvýživy, čo nie je stav, ktorý je počas liečby žiaduci. 

V istých prípadoch sa pacientkam s prítomnou obezitou alebo s tendenciou rapídnejšie priberať odporúča postupne redukovať telesnú hmotnosť už v štádiu liečby, ideálne však až v čase po ukončení základnej liečby (operácia, chemoterapia, rádioterapia), keď prebieha už len hormonálna terapia. Pacientky sú často poučené, že hormonálna liečba bude dlhodobá a môžu súbežne s ňou redukovať hmotnosť, pokiaľ je prítomná obezita či nadváha a zdravotný stav je stabilizovaný. To však neznamená, že sa odporúča dodržiavať striktnú a nutrične ochudobnenú diétu. Stravovanie by aj vo fáze úpravy telesnej hmotnosti malo byť z nutričného hľadiska plnohodnotné, malo by obsahovať živočíšne aj rastlinné produkty. Je však vhodné upraviť celkové zloženie jedálnička a obmedziť príjem celkovej energie zo stravy tak, aby boli naďalej zabezpečené základné nutričné potreby organizmu. U mnohých pacientiek je úspechom aj stabilizácia telesnej hmotnosti a teda prevencia nežiaduceho zvyšovania telesnej hmotnosti. 

Pokiaľ je napríklad pacientka s karcinómom prsníka vo vyhovujúcom zdravotnom stave, nie sú prítomné nežiaduce účinky terapie, ktoré by obmedzovali príjem stravy a celkovo zvláda liečbu v dobrej „kondícii“, je po operácii bez komplikácií a v stabilizovanom stave, odporúča sa začať s opatrným redukčným režimom aj počas chemoterapie. Samozrejme, pokiaľ pacientka s nadváhou chudne, z dôvodu problému prijímať stravu pre nevoľnosť alebo iné vedľajšie účinky terapie, v žiadnom prípade nie je vhodné zahájiť redukciu telesnej hmotnosti. V takom prípade je oveľa bezpečnejšie počkať s redukciou hmotnosti až na obdobie hormonálnej terapie, ktorú zvládajú pacientky po fyzickej stránke lepšie.